Ako DMSO chráni a lieči vnútorné orgány – 7. časť
A MIDWESTERN DOCTOR, 17. novembra 2024
Nie som lekár a moje preklady slúžia výlučne na informovanie o možných spôsoboch alternatívnej liečby chorôb, pretože v ostatných rokoch vychádzajú na svetlo sveta skutočnosti, že celosvetovo sa ľuďom upiera možnosť zvoliť si postup podľa vlastného uváženia, zatajujú sa im iné spôsoby a možnosti pri uzdravovaní a pacienti nemajú spôsob, ako sa dozvedieť o optimálnom spôsobe terapie svojich zdravotných ťažkostí, čo sa prejavilo počas tzv. pandémie kovidu, deje sa to už roky pri rakovine a pri iných vážnych ochoreniach. Ak ste chorý/á, zvážte riziká a benefity už existujúcich zdravotných postupov ešte predtým, než sa rozhodnete pre iný spôsob liečby. Informácie v tomto článku nemajú ambície nahradiť individuálny vzťah s kvalifikovaným lekárom a nie sú určené ako lekárske poradenstvo. Sú určené na zdieľanie poznatkov a informácií z najnovšieho výskumu, pred použitím produktov a postupov založených na tomto obsahu sa poraďte so svojím lekárom, i keď konečné rozhodnutie, ako sa budete liečiť, je vo Vašich rukách, ako pacient máte plné právo liečiť sa spôsobom, ktorému dôverujete, pretože konvenčná/západná medicína sa – bohužiaľ – nevie uspokojivo vysporiadať najmä s tzv. chronickými a civilizačnými ochoreniami.Dôkazy o užitočnosti DMSO pri mnohých náročných ochoreniach
Dimetylsulfoxid (DMSO) je mimoriadne bezpečná zlúčenina, ktorá dokáže liečiť rôzne náročné stavy. Keďže DMSO je pozoruhodne účinný pri liečbe chronickej bolesti, artritídy a zranení, ako sú výrony alebo popáleniny (bližšie o tom píšeme tu), rýchlo sa rozšíril po Amerike ako zázračný liek. Boli vykonané tisíce štúdií na potvrdenie jeho hodnoty a zanedlho ho státisíce ľudí považovali za najdôležitejší liečebný prostriedok, aký bol kedy objavený.
Nanešťastie, v dôsledku rôznych negatívnych politických faktorov FDA prešiel od prijatia DMSO k vojne proti nemu a nakoniec ho neochotne nasledoval aj farmaceutický priemysel. Ešte smutnejšie je, že FDA odmietla ustúpiť čo i len raz:
DMSO účinne liečil mozgovú mŕtvicu, traumatické poranenia mozgu, poranenia miechy a mnohé poruchy krvného obehu (o ktorých sa hovorí tu).
DMSO preukázateľne liečil rôzne „nevyliečiteľné“ autoimunitné poruchy a poruchy spojivového tkaniva (o tom tu).
DMSO preukázateľne liečil rôzne náročné (a často nevyliečiteľné) ochorenia očí, uší, prínosových dutín a zubov, ako je napríklad hučanie v ušiach a slepota (diskutuje sa tu).
Od uverejnenia týchto článkov som dostal približne tisíc správ od ľudí o pozoruhodných účinkoch, ktoré na nich DMSO mal (ktoré si môžete prečítať tu), ktoré sú síce neuveriteľné, ale takmer identické s tými, ktoré ľudia zažívali v 60. rokoch minulého storočia, kým FDA vymazala DMSO z pamäti verejnosti.
Rovnako som dostal takmer rovnaké množstvo otázok (preto sa snažím, aby tieto články boli čo najpodrobnejšie). Jednou z najčastejších otázok, ktoré som dostal, je, či DMSO môže pomôcť pri rôznych poruchách vnútorných orgánov. Po tom, čo som si uvedomil, že na zodpovedanie niektorých z nich nemám v rámci návrhov tohto seriálu dostatok údajov, strávil som niekoľko týždňov prechádzaním vyhľadávačov, ktoré kombinovali jednotlivé permutácie DMSO (napr. dimetylsulfoxid) a jednotlivé orgány alebo ich bežné ochorenia, aby som mohol identifikovať relevantné štúdie, o ktoré sa tu môžem podeliť. Napriek mojej snahe som pravdepodobne niektoré vynechal, takže ak viete o nejakých, ktoré by sa mali pridať, pošlite mi ich, prosím.
Pri prezeraní týchto štúdií si všimnete niekoľko zákonitostí.
Po prvé, mnohé z nich boli štúdie na zvieratách (čo ma vždy mrzí), ktoré používali v tom čase existujúce výskumné protokoly na vyvolanie bežných chorôb a potom zisťovali, či im DMSO môže zabrániť. Napríklad prerušenie prívodu krvi do tkanív v tele ich poškodí, najmä keď sa prietok krvi obnoví, takže sa to dá modelovať tak, že sa uzavrie tepna, ktorá vyživuje orgán (zvyčajne na približne hodinu), a potom sa rozpojí, čím sa vytvorí tzv. ischemicko-reperfúzne poškodenie.
Po druhé, DMSO má mnoho výhod pre iné časti tela (napr. zníženie autoimunity, zvýšenie prekrvenia a hojenie poškodených tkanív). Jeden chorobný proces (o ktorom som už viac ako rok nehovoril) je obzvlášť dôležité pochopiť, pretože podobne ako zlý krvný obeh je základom mnohých chorôb:
V tomto modeli je niekoľko kľúčových bodov:
Typicky silnejšie stresory spôsobujú, že postupuje rýchlejšie (napr. mŕtvica rýchlo zabíja mozgové bunky). Naopak, slabšie a chronické stresory spôsobujú, že postupuje pomalšie (napr. predtým som hovoril o tom, že reakcia na ohrozenie buniek je základom mnohých „nevysvetliteľných“ chronických ochorení).
Čím ďalej je tkanivo v tomto progrese, tým ťažšie je ho zvrátiť (ale pri správnej terapii sa to dá takmer vždy).
Mnohé regeneračné terapie v podstate fungujú tak, že prinútia „šokované“ bunky, aby sa vrátili k životu a začali opäť pracovať, čo je v mnohých prípadoch rozhodujúce pre celkové zdravie, pretože tieto nefungujúce tkanivá môžu narušiť chod celého tela.
DMSO môže tento proces zvrátiť (bližšie o tom v prvej časti tohto seriálu), ale zvyčajne je užitočnejší v rýchlo postupujúcich prípadoch pochádzajúcich z výrazného stresora (napr. mŕtvica alebo ťažké zranenie či požitie jedu). To zasa vysvetľuje, prečo DMSO niekedy dokáže vrátiť motorické funkcie ľuďom, ktorí boli ochrnutí po mŕtvici pred rokmi, ale je dramaticky účinnejší, ak sa podá krátko po mŕtvici, traumatickom náraze hlavy alebo poranení miechy, a rovnako aj to, prečo si jedinci užívajúci DMSO zrazu „všimnú“, že sa im v tele vrátili veci, ktoré prestali fungovať.
V prípade pomalších a chronických verzií tohto procesu, ktoré už pokročili, je zvyčajne potrebná systémová regeneračná liečba (o ktorej sa ďalej hovorí tu).
Pozrime sa teraz na to, čo DMSO robí pre jednotlivé orgány.
Srdce
Väčšina štúdií, ktoré sa zaoberajú interakciami DMSO so srdcom, sa týka jeho schopnosti chrániť ho pred trvalými ischemicko-reperfúznymi poškodeniami (napr. infarktmi):
V štúdii z roku 2012 bolo srdce potkanov na 30 minút odrezané od krvi a potom bolo 120 minút reperfúzované. Zistilo sa, že predchádzajúce podanie DMSO výrazne znížilo výslednú nekrózu (odumretie) tkaniva a dysfunkciu ľavej komory, najmä ak sa podával niekoľko dní predtým, a nie len bezprostredne pred prerušením prívodu krvi. Podobné výsledky boli zaznamenané v roku 2010 a v roku 1981 pri simulácii srdcového infarktu. Okrem toho sa v štúdii z roku 1987 zistilo, že DMSO zvýšil srdcový výdaj počas infarktu (a množstvo krvi, ktoré sa mohlo dostať do mozgu).
Štúdia na králikoch zistila, že ak sa peroxid vodíka (H₂O₂) podával súčasne s DMSO bezprostredne po prerušení prívodu krvi do srdca, poškodenie srdca sa ešte viac znížilo, pravdepodobne vďaka tomu, že H₂O₂ poskytoval kyslík srdcovému tkanivu.
Keď sa ischemické srdce reperfunduje roztokom obsahujúcim vápenaté ióny, dochádza k výraznému poškodeniu. Štúdia na potkanoch zistila, že ak sa DMSO podával spolu s roztokom vápnika, toto poškodenie sa výrazne znížilo. V súvisiacej štúdii na potkanoch sa zistilo, že DMSO zabraňuje ischemicko-reperfúznym poškodeniam, ktoré spôsobujú vážne kontrakcie srdcových buniek a tvorbu kontrakčných pásov, a že to zrejme súvisí s tým, že DMSO znižuje uvoľňovanie kreatínkinázy z buniek vyvolané kyslíkom.
Jeden z mechanizmov, ktorý vysvetľuje poškodenie, ku ktorému dochádza v srdcových bunkách po šoku alebo stresových podmienkach (napr. zlyhanie srdca), spočíva v tom, že sa t-tubuly v srdcových bunkách utesnia a remodelujú. V jednej štúdii sa zistilo, že 1% DMSO (ale nie 10% DMSO) tomu zabraňuje, a preto sa predpokladá, že tento proces aspoň čiastočne vysvetľuje schopnosť DMSO chrániť srdcové bunky pred významnými stresovými faktormi.
Okrem toho:Izoproterenol môže spôsobiť poškodenie srdca podobné tomu, ktoré sa pozoruje po infarkte. Zistilo sa, že podanie DMSO potkanom po podaní izoproterenolu znížilo výslednú nekrózu vlákien myokardu, zabránilo komorovým aneuryzmám a ruptúre srdca a viedlo k menšej reziduálnej ploche fibrózy myokardu.
Kľúčovou zložkou regeneratívnej medicíny je používanie kmeňových buniek (ktoré majú potenciál diferencovať sa na mnoho rôznych buniek) na nahradenie poškodených tkanív (najmä v kritických orgánoch). Ukázalo sa, že DMSO (najmä s iným liekom) spôsobuje diferenciáciu kmeňových buniek na bunky srdca.
Keď boli srdcové bunky vystavené nízkym koncentráciám DMSO (menej ako 0,5%), zvýšil sa ich pomer kontroly dýchania a životaschopnosť buniek v porovnaní s kontrolnými bunkami (zatiaľ čo pri 3,7% sa pre ne DMSO stal škodlivým).
Zistilo sa, že DMSO zabraňuje poškodeniu srdca spôsobenému nedostatkom medi v potrave.
DMSO môže tiež zvýšiť alebo znížiť silu srdcových kontrakcií (napr. koncentrácia 70 mM DMSO alebo nižšia má pozitívny inotropný účinok, zatiaľ čo vyššia môže spôsobiť opak alebo vytvoriť miernu hyperpolarizáciu, ktorá predĺži akčný potenciál) spôsobom nezávislým od beta-adrenergných receptorov, a nemení srdcový rytmus.
Črevá a žalúdok
Väčšina mne známych výskumov, ktoré sa uskutočnili v oblasti gastrointestinálneho traktu, sa týkala použitia DMSO na liečenie podráždenia, zápalu a krvácania gastrointestinálneho traktu (jedinou mne známou výnimkou bola štúdia, ktorá ukázala, že DMSO zvyšuje citlivosť žalúdka na vagovú stimuláciu).
Napríklad v predchádzajúcom článku, som spomenul, že moji kolegovia používajú DMSO na syndróm dráždivého čreva a citoval som patent z roku 1968, v ktorom sa uvádza, že DMSO pomohol značnému počtu ľudí s akútnou alebo chronickou gastritídou, peptickými vredmi, enterokolitídou a mukomembranóznou kolitídou). Ďalšie gastrointestinálne štúdie sú nasledovné:
Dvojito zaslepená, randomizovaná štúdia hodnotila pacientov s opakujúcimi sa záchvatmi proktosigmoidálnej ulceróznej kolitídy, ktorým nezabránil ich profylaktický liečebný režim, tri rôzne kombinácie štandardnej terapie alebo štandardná terapia s DMSO (46) alebo alopurinolom (45). Po dvoch týždňoch sa 51% pacientov zotavilo zo štandardného režimu (sulfasalazín alebo prednizolón), zatiaľ čo 84% pacientov používajúcich DMSO alebo alopurinol sa zotavilo. Počas nasledujúceho roka sa v týchto liečbach pokračovalo a zistilo sa, že pri štandardnej liečbe (sulfasalazín) sa vyskytlo 25% relapsov, zatiaľ čo u tých, ktorí užívali DMSO alebo alopurinol, to bolo len 5%.
Štúdia hodnotila hospitalizovaných pacientov so zlomeninami panvy alebo hypovolemickým šokom, ktorí boli ohrození stresom vyvolaným žalúdočným vredom. Z 58 kontrolných pacientov sa takýto vred vyvinul u 22%, zatiaľ čo z 57 pacientov, ktorí dostávali DMSO, len u 4% (spolu s 3% zo 62 pacientov, ktorí dostávali alopurinol). Okrem toho sa u žiadneho z tých, ktorí dostávali DMSO, stav nezhoršil ani si nevyžiadal urgentnú operáciu, zatiaľ čo u 8 kontrol a 1 príjemcu alopurinolu sa tak stalo (z nich 3 potom zomreli).
Štúdia randomizovala 302 po sebe idúcich pacientov s predchádzajúcou symptomatickou vredovou chorobou dvanástnika, ktorá sa preukázateľne zahojila, a ktorí boli fajčiarmi a príležitostnými konzumentmi alkoholu, na štyri rôzne spôsoby liečby. Z 220 pacientov, ktorí boli k dispozícii na vyhodnotenie, sa u 65% pacientov, ktorí dostávali placebo, vred znovu objavil, u 30% pacientov, ktorí dostávali cimetidín, u 12% pacientov, ktorí dostávali alopurinol, a u 13% pacientov, ktorí dostávali perorálne DMSO.
Randomizovaná dvojito zaslepená štúdia 363 po sebe idúcich pacientov, ktorých dvanástnikové vredy, ktoré sa nezahojili napriek 3 mesačnej liečbe cimetidínom (a ktorí boli fajčiari cigariet alebo spoločenskí pijani), dostávali buď cimetidín dvakrát denne samostatne, alebo s DMSO alebo alopurinolom. U 315 pacientov, ktorých bolo možné vyhodnotiť na analýzu, sa po 8 týždňoch vyliečilo 60% pacientov, ktorí dostávali cimetidín, zatiaľ čo u 100% pacientov, ktorí dostávali DMSO alebo alopurinol, sa vyliečilo. Okrem toho bola miera relapsu počas jedného roka 29% u pacientov užívajúcich samotný cimetidín, 8% u tých, ktorí užívali alopurinol, a 7% u tých, ktorí užívali DMSO.
Randomizovanej dvojito zaslepenej štúdie sa zúčastnilo 238 pacientov so symptomatickou akútnou duodenálnou ulceráciou, ktorí boli fajčiari a spoločenskí konzumenti alkoholu, a boli randomizovaní na 8 týždňov podávania cimetidínu alebo 8 týždňov podávania polovičnej dávky cimetidínu plus perorálneho DMSO (400 mg dvakrát denne) alebo alopurinolu. Po 8 týždňoch sa zotavilo 69 z 87 (79%) pacientov, ktorí dostávali len cimetidín, zatiaľ čo všetci z 85, ktorí dostávali DMSO, a 84, ktorí dostávali alopurinol. Okrem toho 67% tých, ktorí dostávali cimetidín, počas nasledujúceho roka recidivovalo, v porovnaní so 6% tých, ktorí užívali DMSO, a 5% tých, ktorí užívali alopurinol.
Randomizovanej štúdie sa zúčastnilo 101 pacientov s hematemézou (vykašliavaním krvi) v dôsledku erozívnej gastritídy (pomerne nebezpečný stav). Podával sa im buď fyziologický roztok, alebo perorálne alopurinol a DMSO perorálne každých 6 hodín počas 5 dní. Z 50 kontrolných osôb a 48 osôb, ktoré boli liečené (spolu s 2 osobami, ktoré odišli, pretože liečbu neznášali), malo 29% kontrolných osôb a 8% osôb, ktoré boli liečené, ďalšie epizódy hematemézy (pričom tri z kontrolných osôb si vyžiadali následnú operáciu – jedna z nich zomrela). Z tých, ktorí zostali stabilní, sa následnou endoskopiou preukázal hemoragický zápal u 44% kontrol a 9% tých, ktorí dostávali DMSO a alopurinol.
Poznámka: šesť predtým uvedených štúdií sa uskutočnilo v Iraku v rokoch 1990 až 1994. Mnohí nevedia, že pred tvrdými ekonomickými sankciami voči Iraku a následnými bombardovacími kampaňami bola táto krajina regionálne uznávaná pre svoj robustný zdravotnícky systém (ktorý sa potom zrútil), čo je situácia takmer identická s tým, čo sa stalo so zdravotníckym systémom Líbye po tom, ako NATO zvrhlo jej vládu.Iný autor informoval o lekárovi, ktorý mal 5 pacientov s opakujúcimi sa dvanástnikovými vredmi a boli to príležitostní pijani, ktorým podával DMSO. Boli vyšetrovaní raz mesačne počas jedného roka a u všetkých 5 sa príznaky vredov neopakovali (spolu s tým, že mali lepší zdravotný stav, ako sa očakávalo, a výbornú dochádzku do práce). Upozornil aj na prípad 55-ročnej ženy s vážnymi problémami tráviaceho traktu (napr. vnútorné krvácanie, ktoré viedlo k tomu, že bola anemická s hemoglobínom 5,0), slabosťou, mdlobami a dýchavičnosťou. Po tom, ako dostala urgentnú transfúziu krvi a bola jej diagnostikovaná angiodysplázia v tráviacom trakte, začala dostávať intravenózne železo (čo nie je príjemné a nepomohlo jej to, čo spôsobilo, že sa jej stav posunul do terminálneho štádia). Potom jej začali podávať injekčne DMSO a B-12, zotavila sa a počas šiestich rokov sledovania nepotrebovala žiadne ďalšie transfúzie krvi.
Poznámka: tento typ chronického vnútorného krvácania je pomerne náročný na liečbu (napr. jediný ďalší prístup, o ktorom viem, že tu dôsledne pomáha, je čínsky bylinný vzorec).Prerušenie prívodu krvi do tenkého čreva spôsobí rýchle odumretie a často aj prasknutie tkaniva (čo vedie k smrteľnej peritonitíde). U potkanov, ktorí dostali intravenózne DMSO po 30 až 60 minútach od prerušenia prívodu krvi do čreva, sa u 28 z 29 nevyvinula gangréna a do 24 hodín neboli žiadne dôkazy o ischemickom poškodení čreva.
Pečeň a žlčník
Skúmalo sa aj mnoho rôznych aspektov interakcií DMSO s pečeňou, žlčníkom a žlčovým systémom:
Poškodenie pečene
V štúdii na králikoch sa zistilo, že DMSO znižuje ischemicko-reperfúzne poškodenie pečene, ktoré vzniklo v dôsledku zovretia jej tepny.
V štúdii na králikoch sa zistilo, že DMSO znižuje poškodenie pečene, ktoré vzniklo v dôsledku zovretia jej portálnej žily.
U potkanov sa zistilo, že pitie 2 ml/kg DMSO denne počas 4 týždňov zabránilo poškodeniu pečene spôsobenému dimetylnitrozamínom bez akýchkoľvek závažných vedľajších účinkov. Konkrétne to zabránilo úbytku telesnej hmotnosti a hmotnosti pečene a indukcii fibrózy pečene a expresii mRNA pre kolagén typu 1 v pečeni. Okrem toho sa zistilo, že DMSO inhibuje aj produkciu TNF-alfa a oxidu dusnatého indukovanú LPS (napr. znížili sa hladiny mRNA TNF-alfa).
V štúdii na potkanoch sa zistilo, že DMSO inhibuje nekrózu pečene a oxidačný stres vyvolaný podaním D-galaktozamínu a obnovuje hladinu vitamínu C v pečeni.
Stúdia na králikoch zistila, že DMSO a tokoferol zabránili poškodeniu pečene spôsobenému injekčným podaním tetrachlórmetánu.
Brazílska štúdia zistila, že DMSO znížil oxidačný stres, ktorý nasledoval po chirurgickom odstránení časti pečene.
Štúdia zistila, že podávanie DMSO potkanom 10 hodín po tom, ako boli vystavené halotanu (inhalačné anestetikum, ktoré bolo postupne vyradené z používania bohatšími národmi kvôli jeho toxickému profilu), chloroformu alebo bromobenzénu, a zistilo sa, že zabraňuje poškodeniu pečene, ktoré tieto toxické látky zvyčajne spôsobujú. Okrem toho sa zistilo, že DMSO zabraňuje aj toxicite chloroformu na obličky (renálna tubulárna nekróza) a že žiadna z týchto výhod sa neprejavila, keď sa namiesto neho podával metabolit DMSO dimetylsulfid.
Následná štúdia, v ktorej sa namiesto toho podal DMSO o 24 hodín neskôr, zistila, že DMSO 4-násobne znížil výsledné poškodenie pečene (ktoré by bez liečby do 48 hodín zabralo 40–50% pečene) a 8 až 16-násobne znížil hladinu ALT.
Zlyhanie pečene
Tento autor informoval o štúdii s 12 pacientmi, ktorí mali cirhózu pečene v terminálnom štádiu a ktorí súhlasili s tým, že prestanú piť všetok alkohol počas trvania programu, boli nasadení na každodenné perorálne podávanie DMSO a aloe vera. Z 8 pacientov, ktorí sa rozhodli pokračovať v programe počas 6 mesiacov, sa u všetkých zlepšil zdravotný stav, výrazne sa znížilo zvracanie a zlepšili sa funkčné testy pečene a namiesto toho, aby všetci zomreli do jedného roka, ako sa očakávalo, boli v lepšom stave ako na začiatku štúdie.
Poznámka: ak používate DMSO pri cirhóze, je veľmi dôležité prestať konzumovať alkohol, pretože DMSO môže spomaliť metabolizmus alkoholu.
Žlčové kamene a žltačka:
V štúdii na potkanoch sa vytvorila obštrukčná žltačka podviazaním (odrezaním) spoločných žlčovodov a zistilo sa, že DMSO zmiernil jej patologické účinky (napr. normalizoval laboratórne hodnoty).
Japonská štúdia zistila, že injekcia 90% DMSO zmiešaného s 5% hexametafosfátu do žlčových ciest účinne rozpúšťa žlčové kamene v pečeni a je pre pacientov bezpečná.
V jednej štúdii sa DMSO vstrekoval priamo do žlčového stromu myší (keďže usadzovanie žlče v tejto oblasti môže viesť k vzniku náročných žlčových kameňov). V tejto štúdii sa zistilo, že 50% DMSO nespôsobilo žiadne podráždenie, ale 65% áno (napr. boli zvýšené pečeňové enzýmy a pozorovala sa nekróza, zápal a fibróza). Podráždenie spôsobené 65% však bolo prechodné a zvyšok čreva nebol ovplyvnený. Vzhľadom na to, že priame injekcie 50% DMSO nespôsobili žiadne problémy a zvyčajne sa oveľa nižšie koncentrácie DMSO dostanú do kontaktu so žlčovými cestami, naznačuje to, že podávanie DMSO do žlčových ciest je bezpečné.
Poznámka: cieľom tejto štúdie bolo zistiť, či ide o neškodné látky, ktoré by sa mohli použiť na vývoj liečby žlčových ochorení (čo môže byť často dosť náročné).
Pľúca
DMSO chráni pľúca pred poškodením a pomáha aj pri niekoľkých náročných stavoch.
Poranenia pľúc
Zistilo sa, že DMSO zabraňuje ischemicko-reperfúznym poškodeniam pľúc.
U potkanov sa zistilo, že DMSO zabraňuje poškodeniu pľúc pri hemoragickom šoku (výrazná strata krvi) a transfúzii stratených tekutín späť do obehu.
Zistilo sa, že podávanie DMSO pred aloxanom (toxínom) zabraňuje zápalu, poškodeniu buniek a edému, ktorý aloxan spôsobuje v pľúcach.
Poznámka: táto štúdia tiež zistila, že DMSO zabraňuje akútnemu pľúcnemu edému.Zistilo sa, že DMSO zabraňuje nedostatku kyslíka a neschopnosti výmeny plynov v pľúcach, ktoré sú dôsledkom infekcie Ehrlichia ruminantium (ktorá je zvyčajne smrteľná).
U potkanov sa zistilo, že DMSO zabraňuje výraznému zápalu a poškodeniu tkaniva, ktoré nasleduje po výraznom traumatickom zásahu pľúc.
Po tom, ako ovce utrpeli poškodenie pľúc v dôsledku vdýchnutia dymu, sa zistilo, že rozprašovaný DMSO (s heparínom) výrazne znížil poškodenie ich pľúc.
Poznámka: ako som ukázal v tejto časti, existujú štúdie, ktoré dokazujú, že nebulizácia DMSO môže byť pre pľúca celkom prospešná. Naopak, v štúdii na králikoch sa zistilo, že inhalácia 25 až 50 ml/hod. DMSO počas jednej hodiny každý deň počas 8 týždňov spôsobila patologické zmeny v pečeni a pľúcach. Hoci išlo o vysokú dávku, v oblasti DMSO sa napriek tomu neodporúča nebulizovať DMSO (čo podľa mňa vyplýva z tejto štúdie na králikoch). Najlepší záver, ktorý môžem vyvodiť z týchto protichodných údajov, je, že DMSO by sa mal používať len pri akútnych poškodeniach pľúc, ale nie chronicky rozprašovaný.
Syndróm akútnej respiračnej tiesne (ARDS)
Liečba ARDS je pomerne náročná (a je častým dôvodom, prečo ľudia končia na ventilátoroch), takže potenciál DMSO pomôcť tomuto stavu je pomerne pozoruhodný:
U škrečkov bol do dýchacích ciest vpravený zápalový peptid, ktorý vyvolal ARDS (závažný stav pľúc, ktorý často vedie k ventilácii). Keď sa následne podal DMSO, zistilo sa, že výrazne znižuje zápal a tekutinu v pľúcach.
Podobná štúdia ARDS na myšiach, pri ktorej sa na poškodenie pľúc použil bakteriálny LPS, tiež zistila, že DMSO znižuje zápal pľúc a únik tekutiny spolu s poškodením pľúcnej výstelky.
Tretia štúdia na myšiach zistila, že DMSO zabránil poškodeniu pľúc LPS, zabránil smrti všetkých liečených myší (zatiaľ čo 58% kontrolných myší zomrelo) a zachoval schopnosť pľúc produkovať ATP.
Poznámka: v niekoľkých štúdiách sa zistilo, že DMSO spôsobuje, že časť mitochondrií je schopná syntetizovať ATP (zdroj bunkovej energie) bez prítomnosti zvyšku mitochondrií. To zase naznačuje možnosť, že DMSO môže umožniť ohrozeným bunkám pokračovať v produkcii ATP (a tým zohrávať úlohu pri prevencii bunkovej smrti).
V jednej štúdii na ľuďoch, kde sa DMSO použil na liečbu ARDS (podávaný intravenózne v koncentráciách pod 10%), sa zistilo, že u všetkých troch pacientov, ktorí ho dostali, došlo k dramatickému zlepšeniu (napr. pľúca jedného pacienta boli po týždni úplne normálne), pričom pred podaním DMSO boli všetci traja pacienti blízko smrti. Navyše v jednom prípade, keď bol DMSO rozprašovaný, nastalo zlepšenie do 1 hodiny.
Poznámka: v inej štúdii sa zistilo, že DMSO znižuje infiltráciu imunitných buniek pri pľúcnej infekcii, čo môže byť prospešné (keďže to vysvetľuje, ako DMSO zabraňuje imunitnému systému útočiť na pľúca), ale aj problematické, pretože sa stráca schopnosť bojovať s významnou infekciou. Táto štúdia teda naznačuje, že DMSO by sa nikdy nemal používať samostatne ako liečba bakteriálneho zápalu pľúc (zatiaľ čo neskôr v tomto seriáli budem hovoriť o tom, ako môže DMSO zvýšiť účinnosť antibiotík).
Chronické ochorenia pľúc
Zistilo sa, že DMSO znižuje chronickú pľúcnu fibrózu a tento priaznivý účinok sa zvýšil, keď sa zmiešal so zinkom.
U starších pacientov s chronickou respiračnou insuficienciou (vedúcou k chronicky nízkej hladine kyslíka v krvi, zvýšenej hladine oxidu uhličitého a abnormálnej acidobázickej rovnováhe, najmä počas cvičenia) v dôsledku problémov v pľúcach alebo prieduškách sa zistilo, že denné intramuskulárne podávanie DMSO prinieslo zotavenie bez potreby hospitalizácie u 35/43 (81%).
Poznámka: DMSO sa osvedčil aj pri liečbe astmy.
Pankreas
DMSO sa sľubne ukazuje aj pri cukrovke a pankreatitíde.
Diabetes
Niektorí diabetici 1. a 2. typu uvádzajú, že DMSO znižuje (ale neodstraňuje) ich potrebu inzulínu a že DMSO je obzvlášť užitočný pri tomto ochorení, pretože môže zmierniť aj bolesť pri diabetickej periférnej neuropatii. Štúdie v tejto oblasti zahŕňajú:
Alloxan je toxický pre bunky pankreasu produkujúce inzulín a môže sa použiť na vyvolanie cukrovky. Vštúdii z roku 1977 sa zistilo, že ak sa pred podaním alloxanu podá DMSO, nevyvinie sa u nich cukrovka (hoci vyššia dávka alloxanu spôsobila, že dávka DMSO poskytla len čiastočnú ochranu pred cukrovkou).
Diabetes 1. typu je dôsledkom útoku imunitného systému na bunky pankreasu vylučujúce inzulín. Jednou zo stratégií liečby cukrovky 1. typu je transplantácia zdravých buniek vylučujúcich inzulín do pankreasu. Žiaľ, táto stratégia často zlyháva, pretože imunitný systém napadne aj transplantované bunky. V štúdii na myšiach sa však zistilo, že DMSO chráni tieto transplantované bunky tým, že znižuje expresiu IFN-γ a počet dendritických, CD8 a Th1 imunitných buniek a zároveň zvyšuje diferenciáciu Treg buniek – to všetko ukazuje, že DMSO zabraňuje potlačeniu spontánnej cukrovky a autoimunitnej recidívy cukrovky 1. typu.
Poznámka: hoci sa diabetes 2. typu (častejšia forma) nepovažuje za autoimunitnú formu, zaznamenali sme mnoho presvedčivých prípadov, ktoré naznačujú, že aj pri ňom zohráva úlohu autoimunita.GLP-1 je kľúčový hormón, ktorý telo používa na reguláciu sýtosti a hladiny cukru v krvi (a ktorý lieky na cukrovku, ako je Ozempic, napodobňujú). Jedna štúdia zistila, že 0,5 až 2,5% DMSO zvýšilo produkciu GLP-1 inzulínu 2 až 2,5-krát. Výsledky štúdie naznačujú, že DMSO by mohol pomôcť pri liečbe cukrovky alebo umožniť užívateľom GLP-1 používať nižšiu dávku lieku.
Zistilo sa, že vystavenie buniek vylučujúcich inzulín pôsobeniu DMSO zvyšuje sekréciu inzulínu vyvolanú glukózou a stimulovanú tolbutamidom bez významného vplyvu na bazálnu sekréciu alebo reakciu na draslík. Naopak, v inej štúdii sa zistilo, že pri vysokých dávkach DMSO inhibuje sekréciu inzulínu (táto inhibičná dávka je však oveľa vyššia, než akej by bol pankreas užívateľa DMSO niekedy vystavený).
Pankreatitída
Ďalší stav, zápal pankreasu, je často dosť náročný a nebezpečný (keďže naň neexistuje žiadna konvenčná liečba okrem prípadov, keď ho spôsobí prekážka – nemocnice môžu pacienta len podporovať, kým sa nezotaví). Našťastie sa ukázalo, že DMSO (aultrafialové ožarovanie krvi) sú pri jej liečbe pomerne účinné. Napríklad:
Po vyvolaní pankreatitídy u potkanov sa zistilo, že DMSO zlepšuje mikrocirkuláciu pankreasu a znižuje expresiu ICAM-1 (kľúčová súčasť procesu ochorenia) a následnú adhéziu leukocytov.
V inej štúdii na myšiach sa zistilo, že DMSO významne znižuje edém pankreasu spôsobený pankreatitídou vyvolanou diétou.
Štúdia na potkanoch zistila, že DMSO chráni pankreas pred ceruleínom indukovanou pankreatitídou (napr. prostredníctvom inhibície peroxidácie lipidov v pankreatickom tkanive, znížením edému pankreasu, znížením množstva tráviacich enzýmov, ktoré opúšťajú pankreas, a znížením patologickej vakuolizácie acinárnych buniek pankreasu).
Randomizovanej dvojito zaslepenej štúdie sa zúčastnilo 78 pacientov s chronickou recidivujúcou pankreatitídou (a bez iných mätúcich gastrointestinálnych porúch), u ktorých sa do 2 hodín objavili príznaky pankreatitídy, ale nemali príznaky generalizovanej peritonitídy. Z nich 26 dostalo rektálne 10% DMSO a najmenej 57% z nich bolo po 12 hodinách bez bolesti (v porovnaní so 17% kontrol) a všetci boli po 24 hodinách bez bolesti (zatiaľ čo 48% kontrol bolo stále bez bolesti). V dôsledku toho boli všetky subjekty s DMSO prepustené do 3 dní, zatiaľ čo len 22% kontrol bolo prepustených po 5 dňoch hospitalizácie.
Poznámka: jeden nemecký autor obhajuje kombináciu intravenózneho DMSO s oxidom chloričitým (podávaným oveľa pomalšie) pri pankreatitíde.
Obličky
Bolo preskúmaných mnoho rôznych aspektov interakcií DMSO s obličkami:
Bezpečnosť
Štúdia na králikoch zistila, že králičie obličky perfundované 60 minút s DMSO neboli ovplyvnené 1,4 M (10,8%) DMSO, ale vyššie koncentrácie (2,1 a 2,8 M) spôsobili výrazné toxické účinky na obličky.
Štúdia na paraplegikoch zistila, že intravenózne podávanie DMSO nespôsobilo žiadnu zmenu funkcie moču alebo močového sedimentu (okrem prechodného zvýšenia počtu krviniek, ak došlo k osmotickej hemolýze v dôsledku príliš vysokej intravenóznej koncentrácie DMSO).
Táto štúdia na 7 osobách zistila, že 10 až 40% intravenózneho DMSO nespôsobuje akútnu toxicitu pre obličky.
Štúdia na psoch zistila, že u psov s chronickým ochorením obličiek, pokiaľ nemali 4. štádium CKD, nemal DMSO žiadne nepriaznivé účinky a v menej závažných prípadoch sa pozorovalo určité zlepšenie.
Poznámka: DMSO často pôsobí ako silné diuretikum (hoci jeho účinky sú veľmi závislé od koncentrácie). Napríklad v jednej štúdii na psoch sa zistilo, že po 1 hodine 40% intravenózne podávaného DMSO spôsobilo päťnásobné zvýšenie močenia, v štúdii na potkanoch sa zistilo, že jeho lokálne podávanie päťkrát denne zvýšilo objem moču 10-násobne, a vštúdii na ľuďoch sa tiež zistilo, že 40% intravenózne podávaného DMSO spôsobilo výrazné zvýšenie močenia. Naopak, táto diuretická funkcia je často veľmi užitočná (napr. odvedie prebytočnú tekutinu mimo oblastí, do ktorých unikla) a je príčinou niektorých významných prínosov pozorovaných pri DMSO.
Ischemicko-reperfúzne poranenia
V štúdii na potkanoch bola ischémia obličiek vyvolaná prerušením prívodu krvi do obličiek na 1 hodinu, po ktorej bol intravenózne podaný DMSO alebo fyziologický roztok. Všetky potkany liečené fyziologickým roztokom mali výrazne zhoršenú funkciu obličiek a do siedmich dní uhynuli, zatiaľ čo všetky potkany liečené DMSO prežili a mali takmer normálnu funkciu obličiek. Podobný pokus sa potom vykonal na psoch, kde DMSO opäť zachoval takmer normálnu funkciu obličiek (zatiaľ čo u psov liečených fyziologickým roztokom 1 pes uhynul a 4 mali prechodné zlyhanie obličiek).
Ďalšia štúdia na potkanoch tiež zistila, že DMSO zabraňuje ischemicko-reperfúznym poškodeniam.
Štúdia zobrazovania obličiek potkanov pomocou nukleárnej magnetickej rezonancie (metóda, ktorá umožňuje zistiť nepatrné a inak neviditeľné zmeny) zistila, že DMSO chránil obličky pred poškodením, ku ktorému došlo, keď sa im prerušil prístup kyslíka, ale nezabránil prechodnému poklesu funkcie obličiek, ku ktorému došlo počas tohto obdobia.
Toxické a diétne poškodenia
Štúdia na myšiach zistila, že ak sa DMSO podá do 3 hodín po podkožnom podaní ortuti, zabráni poškodeniu obličiek, ktoré zvyčajne vzniká počas nasledujúcich dvoch dní (avšak o 5 hodín už bolo neskoro). Okrem toho výsledky naznačili, že táto ochrana nebola spôsobená tým, že DMSO chelatoval ortuť.
Štúdia na potkanoch ukázala, že DMSO zabránil poškodeniu obličiek spôsobenému gentamycínom a že (podobne ako v predchádzajúcej štúdii na myšiach) tiež obnovil hladinu GSH a aktivitu enzýmov SOD takmer na normálnu úroveň.
Zistilo sa, že DMSO chráni potkany pred poškodením obličiek spôsobeným žiarením.
U potkanov s nedostatkom medi v potrave sa zistilo, že DMSO zmierňuje zvýšenie dusíka močoviny v krvi a výrazne znižuje gama glutamyltransferázu spôsobenú nedostatkom medi.
Funkcia obličiek
Pri zmrazovaní obličkových tkanív sa zistilo, že DMSO výrazne zvyšuje vodivosť tkaniva.
Zistilo sa, že DMSO zvýšil prietokovú rýchlosť králičích obličiek a zmenil GFR, ale nezmenil reabsorpciu Na+ ani frakčné vylučovanie vody, čo viedlo výskumníkov k záveru, že DMSO môže posunúť reguláciu prietokovej rýchlosti moču od tubulárnej reabsorpcie.
Mnohé štúdie a kazuistiky (uvedené v tomto článku) zistili, že DMSO zlepšuje funkciu obličiek u pacientov s amyloidózou. Napríklad táto štúdia 15 pacientov s amyloidom A, ktorý je dôsledkom autoimunitných stavov, zlepšila funkciu obličiek u 5 z 10 pacientov s amyloidózou obličiek, ale nedokázala pomôcť v ťažkých prípadoch, zatiaľ čo táto štúdia dvoch ľudí so zlyhaním obličiek zistila, že u oboch došlo k dramatickému zlepšeniu po DMSO.
Zistilo sa tiež, že DMSO inhibuje obličkovú Na+-K+-ATPázovú pumpu v porovnateľnej miere ako ouabain alebo atriálne natriuretické peptidy (ANP), ale robí to spôsobom nezávislým od toho, ako fungujú obe tieto látky.
Poznámka: Ouabain alebo jeho deriváty sa často používajú v integratívnej kardiológii, zatiaľ čo ANP je prirodzene sa vyskytujúci hormón, ktorý chráni srdce aj obličky.Štúdia na králikoch zistila, že DMSO spôsobuje zvýšenie filtračnej frakcie a pri vysokých koncentráciách zníženie prietoku krvi obličkami a objemu moču.
Zistilo sa, že vystavenie obličkových buniek 10 až 20% DMSO zvyšuje ich metabolizmus, zatiaľ čo vyššie koncentrácie (ktoré sa u ľudí nikdy nepoužívajú) boli pre obličky toxické.
Autoimunitné ochorenia
Mnohé autoimunitné ochorenia obličiek sú dôsledkom imunitných usadenín v obličkách (jedným z nich je Heymanova nefritída, experimentálne vyvolaná forma nefritídy, pri ktorej sa injekčne aplikujú protilátky zamerané na obličky a spôsobujú imunitné usadeniny na stenách glomerulov). V štúdii Heymannovej nefritídy na potkanoch sa zistilo, že DMSO znižuje únik bielkovín do moču, čo naznačuje, že zabraňuje autoimunitnému poškodeniu obličiek. Podobné výsledky mala aj ďalšia štúdia na potkanoch (ktorá bola podrobnejšia), ako aj tretia štúdia na potkanoch.
-Štúdia na 56 potkanoch liečených DMSO (a 48 kontrolných potkanoch) s lupusovou nefritídou zistila, že potkany, ktoré dostávali DMSO, mali takmer normálne obličky, zatiaľ čo kontrolné potkany mali výrazne poškodené obličky.
Obličkové kamene
Štúdia na 6 pacientoch s obličkovými kameňmi (5 z nich bolo potvrdených ultrazvukom) ukázala, že intravenózne podávanie DMSO vyriešilo tento stav v priebehu 2 – 3 kúr (hoci u jedného pacienta došlo k úplnému vyriešeniu po jedinej infúzii).
Poznámka: Našiel som štúdiu na potkanoch, v ktorej sa podľa mňa zistili podobné výsledky, ale nepodarilo sa mi nájsť skutočnú štúdiu, aby som to overil.V štúdii z roku 1967 boli potkany kŕmené stravou určenou na tvorbu obličkových kameňov a zistilo sa, že po dvoch mesiacoch sa u 40 zo 45 potkanov, ktoré pili vodu, objavili kamene v obličkách, močovom mechúre alebo močovode, zatiaľ čo zo skupiny s DMSO sa objavili u 11 zo 46 potkanov.
Poznámka: autor tejto štúdie neskôr uskutočnil ďalšiu štúdiu, ktorá jednoznačne naznačila, že DMSO eliminuje obličkové kamene zlepšením ich koloidnej disperzie (zeta potenciál). My sme zasa mali veľký úspech pri liečbe obličkových kameňov zlepšením fyziologického zeta potenciálu.
Poruchy močových a pohlavných ciest
V predchádzajúcom článku, som uviedol množstvo dôkazov o tom, že DMSO (buď konzumovaný perorálne, alebo podávaný priamo do močového mechúra) s katétrom je často mimoriadne nápomocný pri zápaloch močového mechúra, najmä pri „intersticiálnej cystitíde“ (známej aj ako syndróm bolestivého močového mechúra), náročnom stave, ktorý má za následok veľmi časté, bolestivé (a často krvavé) močenie.
DMSO však môže pomôcť aj mnohým iným častiam močových ciest. Vezmite si napríklad túto štúdiu z roku 1967:
Intersticiálna cystitída si vyžaduje perorálne alebo intravezikálne podávanie DMSO.
Podobne aj štúdia (ktorú si môžete pozrieť tu) zápalových stavov močových ciest, okrem toho, že preukázala významný prínos pre intersticiálnu cystitídu, tiež zistila:
Z 12 pacientov s radiačnou cystitídou (napr. z liečby rakoviny prostaty) malo 50% na ňu pozitívnu odpoveď (3 „výbornú“, 2 „dobrú“ a 1 „dostatočnú“).
Z 35 pacientov s chronickou prostatitídou malo 75% významný prínos, pričom 12 malo „výbornú“ odpoveď, 14 „dobrú“ odpoveď a v 90% prípadov sa zlepšil zápal močovej trubice prostaty.
V ďalšej štúdii sa 4 mužom s chronickým nadmerným (a neliečiteľným) močením spôsobeným buď chronickou prostatitídou, chronickou cystitídou, tuberkulózne zmeneným močovým mechúrom a intersticiálnou cystitídou podával DMSO. Traja zo štyroch mali výbornú odpoveď na liečbu, pričom jeden nereagujúci mal nejasný chorobný proces (lekári najlepšie odhadli, že išlo o chronickú cystitídu).
Na záver poľská štúdia zistila, že uretrálny syndróm (chronické podráždenie močovej trubice bez príznakov infekcie) reaguje na podanie DMSO do močovej trubice.
Existuje aj mnoho anekdotických* správ o tom, že DMSO pri týchto stavoch pozoruhodne pomáha (napr. jeden autor sa podelil o to, že DMSO umožnil mužom obnoviť pohlavný styk tam, kde to predtým znemožňovala bolesť alebo zablokovanie močovej trubice).
*Ide o stručný, často osobný príbeh alebo epizódu, ktorá má zaujať, pobaviť alebo ilustrovať nejaký bod či situáciu. Zvyčajne je založený na skutočných udalostiach, ale nemusí byť nevyhnutne overený. Na rozdiel od slovenského slova „anekdota“, ktoré často znamená vtip (humorný príbeh s pointou), v angličtine sa vtip označuje ako "joke”.
Poznámka: v predchádzajúcej časti tohto seriálu som poskytol dôkazy o tom, že DMSO dokáže liečiť Peyronieho chorobu, nešťastný kontraktilný stav, ktorý spôsobuje postupné zakrivenie penisu a výraznú bolesť počas pohlavného styku.
Väčšina neoficiálnych správ o použití DMSO na močové cesty sa však týka pomoci prostate. Napríklad doktor Stanley Jacob (priekopník DMSO) odporúčal DMSO na zväčšenú prostatu, ktorá sťažovala močenie (čo mu, ako sa podelil jeden muž, umožnilo spať celú noc), Pierre Kory sa nedávno podelil o prípad, keď vyliečil prostatitídu pacienta, tento čitateľ zistil, že pomáha pri bolestiach prostaty, a tento čitateľ zistil, že pomáha pri ťažkostiach s močením zo zväčšenej prostaty). Najpresvedčivejšie svedectvo som však počul od tohto lekára s bohatými skúsenosťami s používaním DMSO:
Dmso je skutočne úžasné. Osobe, ktorá si prerazila bedrovú chrbticu, sme päť mesiacov denne podávali 50 gramov Dmso i.v. Dmso jej nepoškodilo žiadne orgány a teraz môže šoférovať a chodiť, aj keď pomaly. Približne štyridsať (zo štyridsiatich) pacientov s potvrdenou bakteriálnou prostatitídou zlikvidovalo baktérie v prostate jedinou dávkou antibiotika rozpusteného v Dmso podávanou cez katéter trikrát týždenne počas 4 týždňov. Žiadne recidívy.
Poznámka: Jacob sa s autorom podelil aj o to, že istý lekár v Texase pred niekoľkými rokmi informoval o injekčnom podávaní DMSO plus progesterónu do zväčšenej prostaty a že biopsie, vyšetrené pod mikroskopom, naznačili návrat k normálu (čo sa zdá byť pravdepodobné, keďže podobne ako DMSO , aj progesterón údajne zmenšuje zväčšenú prostatu).
Vaječníky a maternica
Niekoľko štúdií tiež ukazuje, že DMSO môže pomôcť reprodukčnému traktu:
V štúdii na potkanoch sa zistilo, že DMSO a erytropoetín chránili vaječníky pred ischemicko-reperfúznym poškodením.
V čílskej štúdii z roku 1975 v nemocnici námorníctva bolo 69 žien, ktoré boli neplodné kvôli prekážke vo vajíčkovodoch, a do vajíčkovodov im bola vstreknutá zmes DMSO prostredníctvom ascendentnej hydrotubácie (špecifická zmes bola 5 ml DMSO, dexametazónu a chlórfeniramínu zriedeného v 20 ml destilovanej vody). Podala sa séria 6 hydrotubácií DMSO (každé 3 dni), po ktorých nasledovali dočasné prestávky rôznej dĺžky a potom sa vyhodnotilo, či sa vajíčkovody otvorili. Po otvorení vajíčkovodov bola pacientka poučená, aby viedla normálny sexuálny život, a potom zopakovala hydrotubácie, ak neotehotnela.
Autori uviedli, že vykonali celkovo 426 hydrotubácií DMSO u 69 pacientiek, z ktorých 47 bolo v čase uverejnenia článku k dispozícii na analýzu. Z týchto 47 osôb 27 (57,4%) následne otehotnelo, vrátane jednej, ktorá otehotnela dvakrát (bez ďalšej pomoci). Z týchto 27 tehotenstiev sa 12 skončilo úspešným pôrodom, 7 malo v čase publikácie normálne tehotenstvo, 4 pacientky sa rozhodli pre interrupciu a 3 spontánne potraty, 1 mala abnormálne tehotenstvo vyžadujúce chirurgický zákrok a žiadna nemala mimomaternicové tehotenstvo (jedno z rizík chirurgického otvorenia vajíčkovodov). Okrem toho sa pri 426 hydrotubáciách DMSO u 4 pacientiek vyskytli počas zákroku nepríjemné pocity a únava a u 2 pacientiek sa vyskytli psychiatrické zmeny (v jednom prípade pocit úzkosti s ťažkosťami s dýchaním a v druhom prípade hypotýmia a psychomotorická agitovanosť). Tieto zriedkavé nežiaduce účinky (vyskytujúce sa v 1,5% intubácií) si nevyžadovali prerušenie liečby a v priebehu času sa nezvyšovali.
Poznámka: 25 až 35% prípadov neplodnosti je spôsobených obštrukciou vajíčkovodov (zvyčajne z ich zápalu). Súčasný chirurgický prístup na otvorenie nepriechodnosti vajíčkovodov a obnovenie plodnosti (ktorý nesie určité riziká) má 10 až 30% úspešnosť (údaje o tom sa veľmi líšia, ale takmer vždy sú pod 50%).Táto štúdia na koňoch a táto štúdia na koňoch) zistili, že aplikácia DMSO priamo do maternice nepoškodzuje jej výstelku (endometrium).
Poznámka: existuje mnoho štúdií, ktoré ukazujú, že DMSO preferuje funkciu a štruktúru tkanív, ktoré sa zmrazia (napr. táto štúdia o výstelke maternice kobyly).Jedna štúdia podávala 10 až 30% DMSO do maternice kobýl, ktoré nemohli otehotnieť. Zistilo sa, že nedošlo k žiadnemu poškodeniu výstelky maternice a že u 18 z 27 došlo k výraznému zlepšeniu výstelky maternice (v porovnaní s 2 z 18, ktoré dostávali placebo s fyziologickým roztokom), ako napríklad k zníženiu chronických zápalových bunkových infiltrátov a k zníženiu periglandulárnej fibrózy. Okrem toho sa objavili náznaky zlepšenia ich plodnosti, ale dizajn štúdie neumožnil získať istotu, že k tomuto zlepšeniu došlo.
Poznámka: tieto výsledky naznačujú, že podávanie DMSO priamo do maternice by mohlo pomôcť pri niekoľkých náročných gynekologických stavoch, ale neviem o nikom, kto by tento prístup vyskúšal.
Nový terapeutický princíp
Keď DMSO objavili, Stanley Jacob si rýchlo uvedomil, že predstavuje nový terapeutický princíp, pretože vďaka nemu sa mnohé veci, ktoré sa predtým zdali v medicíne nemožné, zrazu stali možnými – a čo je ešte pozoruhodnejšie, po 60 rokoch mnohé z vecí, ktoré DMSO dokáže riešiť, stále zostávajú večnou výzvou pre súčasnú lekársku paradigmu. Považujem preto za pozoruhodné, že za krátky čas, keď sa DMSO bežne používal a skúmal po celom svete, bolo objavených toľko rôznych spôsobov jeho použitia, ktoré sú rovnako použiteľné aj dnes.
Napríklad, podobne ako som nedávno ukázal, ako DMSO môže výrazne zlepšiť výsledky chirurgických zákrokov, tu uvedené údaje sú dobrým argumentom pre to, že DMSO by mal byť základom liečby vždy, keď niekomu hrozí zlyhanie orgánov v dôsledku otravy (napr. v dôsledku predávkovania liekmi). Podobne tu uvedené údaje ukazujú, ako by sa početné nesmierne náročné ochorenia, ktoré si vyžadujú hospitalizáciu alebo prijatie na jednotku intenzívnej starostlivosti, mohli pomocou DMSO výrazne zlepšiť.
Hoci je však toto zatajovanie nesmierne nešťastné, nesmierne dúfam, že čoskoro budeme svedkami zmeny paradigmy v tejto problematike, keďže:
Väčšia časť verejnosti (a veľká časť lekárskej profesie) stratila vieru v ortodoxný lekársky verdikt o tom, čo funguje a čo nie.
Twitter (𝕏 ) teraz umožňuje rýchle šírenie informácií, čo znemožňuje cenzúru lekárskych právd, po ktorých verejnosť túži.
Nastupujúca administratíva (najmä RFK Jr.) sa silno angažuje v tejto otázke.
Vojna FDA proti verejnému zdraviu sa čoskoro skončí. Patrí sem aj agresívne potláčanie psychedelík, peptidov, kmeňových buniek, surového mlieka, hyperbarických terapií, chelátových zlúčenín, ivermektínu, hydroxychlorochínu, vitamínov, čistých potravín, slnečného žiarenia, cvičenia, nutraceutík a všetkého, čo prispieva k ľudskému zdraviu a čo nemôže byť patentované Big Pharma. Ak pracujete pre FDA a ste súčasťou tohto skorumpovaného systému, mám pre vás dve správy: 1. Zachovajte svoje záznamy a 2. Zbaľte si kufre.
Môj cieľ sa teraz mení na snahu podporiť túto zmenu paradigmy.
Protokoly
V záverečnej časti tohto článku sa budem venovať tomu, ako možno DMSO použiť na liečbu stavov uvedených v celom tomto článku (napr. cirhóza, zväčšenie prostaty, vredy tráviaceho traktu, ulcerózna kolitída) spolu s niekoľkými ďalšími integratívnymi prístupmi, ktoré pri týchto stavoch používame (napr. pri ARDS, infarkte, žlčníkových kameňoch, krvácaní do žalúdka a vdýchnutí dymu). Okrem toho poskytnem aj revidovaný súbor zjednodušených pokynov na získavanie produktov a všeobecné používanie DMSO (keďže som v posledných týždňoch dostal veľa užitočných pripomienok, ktoré poskytli niekoľko dôležitých tipov na zaistenie bezpečnosti).
Špecifické podmienky
ARDS: počas COVIDu sme zistili, že typ poškodenia pľúc a dýchacích ťažkostí, ktoré často spôsobuje (a ktoré pacientov často pripútavajú k ventilátorom), pozoruhodne dobre reaguje na exozómy a videli sme, že početné príčiny sa okamžite zlepšili po jedinej infúzii exozómov. Našťastie je DMSO oveľa lacnejší ako exozómy. Podobne, prežitie človeka s ARDS počas pobytu na ventilátore veľmi závisí od zručnosti lekára, takže je nevyhnutné, aby to robil správny človek (a domnievam sa, že jedným z dôvodov, prečo bolo počas COVIDu-19 toľko úmrtí na ventilátoroch, bolo to, že v ťažko postihnutých oblastiach nebolo dosť dobre vyškolených lekárov, ktorí by riadne dohliadali na ventilátory).
Cirhóza: existuje niekoľko rôznych názorov na túto otázku. Niektoré sa domnievajú, že DMSO je najlepšie konzumovať perorálne (napr. v úspešnej štúdii o cirhóze, ktorú som spomínal vyššie, sa podávala jedna čajová lyžička [pravdepodobne 100%] DMSO v 30 ml šťavy z aloe vera dvakrát denne po dobu šiestich mesiacov). Iní sa zas domnievajú, že pri ochoreniach pečene sa treba vyhnúť perorálnemu užívaniu DMSO, pretože veci, ktoré sa konzumujú perorálne, musia zvyčajne prejsť cez portálny systém pečene a až potom sa dostanú do krvného obehu, a preto odporúčajú pri cirhóze používať DMSO intravenózne alebo lokálne. V praxi sme zistili, že niektoré veci pôsobia na organizmus oveľa lepšie, ak obchádzajú portálny systém (napr. uprednostňujeme lokálne estrogény a progesterón pred ich požitými formami). Nie som si však v skutočnosti istý, či to platí aj v tomto prípade (napr. perorálny DMSO môže portálny systém stále obchádzať). Podobne ako pri mnohých iných stavoch je najlepšie začať s nízkou dávkou a postupne ju zvyšovať podľa potreby (napr. pri cirhóze začať s 0,1 gramu DMSO na kilogram telesnej hmotnosti).
Žlčníkové kamene: Existuje veľa prístupov k žlčníkovým kameňom, ale najjednoduchšie, ktoré som videl fungovať, bolo pravidelné užívanie taurínu (bežný doplnok), pretože ten pomáha telu pri ich rozpúšťaní.
Krvácanie zo žalúdka alebo čriev: existuje známy čínsky bylinný prípravok (Yunnan Baiyao), ktorý je neuveriteľne účinný na zastavenie krvácania (v budúcom článku sa podelím o niektoré pozoruhodné príbehy, ktoré o ňom máme). Na začiatku svojej kariéry som mal priateľa, ktorý mal chronické krvácanie zo žalúdka a čriev (čo viedlo k tomu, že potreboval infúzie železa a často bol smrteľne chudokrvný). Keďže som vedel, čo dokáže Yunnan Baiyao, navrhol som mu ho a vrátil som priateľovi život. Odvtedy som bylinu skúmal a zistil som, že funguje aj v takýchto situáciách.
Infarkty: V priebehu rokov som sa naučil veľa prístupov na liečbu infarktov (napr. dosť ľudí malo šťastie s pitím roztokov kajenského korenia). V rámci toho, o čom som tu doteraz hovoril, môže často pomôcť DMSO (vypite ho na mieste a priložte na srdce), ale videli sme aj to, že sa infarkty vyriešili samy od seba tým, že niekto vypil správne zriedenú zmes zeta aid.
Poznámka: v tomto prípade chcete čo najskôr privolať rýchlu pomoc a nerobiť nič, čo by ju oddialilo, ale videli sme, že tieto terapie okamžite ukončili infarkt – takže presný spôsob ich použitia veľmi závisí od situácie a od toho, ako ďaleko infarkt pokročil.
Obličkové kamene: Mám silné podozrenie, že hodnota DMSO sa bude líšiť v závislosti od typu prítomného obličkového kameňa (ktorý podľa mojich najlepších vedomostí nebol nikdy skúmaný). Obvykle sa pri riešení obličkových kameňov zameriavame na zeta potenciál (keďže obličkové kamene sú jednoducho výsledkom zlého zeta potenciálu, ktorý spôsobuje zhlukovanie ich zložiek). V menej závažných prípadoch možno obličkové kamene liečiť pitím zeta aids a deionizovanej vody. V závažnejších prípadoch je najúčinnejším prostriedkom na ich rozpustenie intravenózne podávaná EDTA (v nízkej dávke).
Zväčšenie prostaty: Zistili sme, že lokálna aplikácia na perineum často funguje. Dr. Jacob však zistil, že účinnejší je invazívnejší prístup.
Dr. Jacob vyskúšal DMSO so sériou masáží prostaty. Tlak zmizol. Už som nemusel vstávať počas noci; spím do pol siedmej ráno bez toho, aby som musel ísť na toaletu. Nemám žiadne nepríjemné pocity. To bolo pred šestnástimi alebo sedemnástimi mesiacmi. Stále sa občas liečim Ale ten stav je pod kontrolou.
Prostatitída: Pacienti s prostatitídou často reagujú na iné spôsoby podávania DMSO. V citovanej štúdii s najvyššou mierou úspešnosti však použili práve tento prístup (ktorý bol v podstate pokusom dostať DMSO viac priamo do prostaty).
Tu sa opatrne zaviedol Robinsonov katéter 14-16 F na úroveň membranóznej uretry a liek sa pomaly instiloval priamo do prostatickej uretry a potom do močového mechúra. V niektorých prípadoch sa panendoskop pod priamym pohľadom prešiel na úroveň membranóznej uretry a liek sa instiloval cez panendoskop priamo do jamky prostaty. Zdá sa, že u príležitostných pacientov so závažnými príznakmi to prinieslo najväčšiu úľavu, hoci je potrebné pripustiť, že časť dobrých výsledkov mohla byť psychologického charakteru.
Inhalácia dymu: Hoci s nebulizáciou DMSO nemám až také veľké skúsenosti, zistili sme, že nebulizovaný glutatión (o ktorom sa ďalej hovorí tu) je mimoriadne užitočný pre osoby, ktoré boli poškodené dymom z lesných požiarov.
Gastrointestinálne poruchy (napr. ulcerózna kolitída alebo vredy dvanástnika): V štúdiách, na ktoré sa odvolávam, bola perorálna dávka 500 mg DMSO 4-krát denne (čo je približne pol čajovej lyžičky 100% DMSO 4-krát denne).
Genitourinárne poruchy: V štúdiách, na ktoré som sa odvolával, sa liečili buď intravezikálnym podávaním, alebo lokálnym podávaním (50 až 100% DMSO) na problematické miesta.
Získavanie DMSO:
Pri kúpe tekutého DMSO by sa podľa mňa mal produkt vždy predávať v sklenenej nádobe, pokiaľ plastová nádoba* nie je odolná voči DMSO (čo mnohé nie sú – preto som odporúčal kupovať len sklenené fľaše) a rovnako by mala mať uzáver odolný voči DMSO. Ak kupujete gél, je v poriadku, ak sa predáva v plastovej nádobe.
Poznámka: mnohí ľudia používali tekutý DMSO z plastových nádob bez problémov, ale ja osobne som sa tomu vždy vyhýbal, pretože sklenený DMSO bol vždy cenovo dostupný a ľahko dostupný.
*Plastová nádoba by mala byť z HDPE (vysokohustotný polyetylén): je dolný voči DMSO, často sa používa na skladovanie chemikálií – pozn. prekl.
Nečakaný problém, na ktorý som narazil, bol, že mnohí ľudia, ktorí si objednali sklenený DMSO z odkazov, ktoré som odporúčal, mi potom oznámili, že im ho dodali v plaste (čo je pravdepodobne buď preto, že tieto strany boli predajcovia, alebo preto, že všetkým došli sklenené fľaše a trh s DMSO sa v súčasnosti snaží obnoviť tieto zásoby).
Dávkovanie DMSO:
Jednou z vecí, ktoré sú pri používaní DMSO veľmi náročné, je to, že existujú značné rozdiely v tom, na čo každý jednotlivec najlepšie reaguje. Z tohto dôvodu som sa v prvej a druhej časti tohto seriálu pokúsil poskytnúť veľmi podrobné vysvetlenie, ktoré by sa mohlo pokúsiť zohľadniť každú možnosť, čo bolo možno príliš komplikované (ale aj tak by som odporúčal prečítať).
Hlavnou úvahou je teda to, akú silnú dávku chcete použiť. Ak totiž použijete príliš vysokú dávku, riskujete možnosť zlej reakcie, kvôli ktorej už nebudete chcieť DMSO používať, zatiaľ čo ak použijete príliš nízku dávku, účinok bude oveľa menší, než je žiaduce. Na druhej strane som tu mal veľa ľudí, ktorí:
Aplikovali 100% DMSO lokálne a mali problém uveriť, že to niekto nemôže tolerovať.
Aplikovali lokálne 70% DMSO, mali trochu podráždenie, ale mysleli si, že sa to dá zvládnuť.
Aplikovali lokálne 30% a mali pocit, že je to príliš silné.
Podobne je to aj s perorálnym dávkovaním, mal som ľudí, ktorí:
Mysleli si, že 1 čajová lyžička je slušná, ale rýchlo si vzali viac pre väčší účinok.
Zistili, že niekoľko kvapiek je pre nich optimálna dávka (a veľmi im prospela), zatiaľ čo 1 čajová lyžička, hoci bola spočiatku dobrá, skončila s pocitom, že je to pre nich príliš veľa.
Z tohto dôvodu máte v podstate dve možnosti a musíte sa rozhodnúť, ktorá je pre vás vhodná:
Buďte trpezliví a začnite s nízkou dávkou, ktorú budete zvyšovať.
Začať so silnou dávkou a dohodnúť sa, že ak ju nebudete tolerovať, nebudete to mať mne ani DMSO za zlé.
V predchádzajúcich článkoch som sa prihováral za prvú možnosť. Napriek tomu mnohí pochopiteľne začali s vysokou dávkou, pretože nechceli čakať na výsledky, pričom niekoľko z nich sa potom podelilo o to, že mali kožnú reakciu, kvôli ktorej váhali, či pokračovať v používaní DMSO.
Podobne pri používaní DMSO existujú dva bežné spôsoby aplikácie, perorálne a lokálne. Orálne je oveľa silnejší, ale rovnako je tráviaci trakt citlivejší na vyššie koncentrácie DMSO. Z tohto dôvodu zvyčajne odporúčam začať s lokálnym DMSO pred orálnym DMSO. Rovnako existuje veľmi malé riziko (1 ku 1 až 2,000) alergickej reakcie, preto sa všeobecne odporúča začať náplasťovým testovaním DMSO na koži pred jeho perorálnym užívaním.
Čo je teda náplasťové testovanie?
Náplasťové testovanie je metóda, ktorá sa používa na zistenie, ako aplikácia reaguje na výrobok. Je to inteligentný spôsob, ako najprv otestovať malú plochu pred aplikáciou výrobku na väčšie plochy, čo pomáha identifikovať prípadné nežiaduce reakcie.
Ako vykonať náplasťové testovanie:
Vyberte si malú plochu a vyberte si diskrétne miesto.
Naneste malé množstvo: použite malé množstvo výrobku.
Počkajte a pozorujte: nechajte pôsobiť 24 hodín, pokiaľ si podráždenie nevšimnete skôr.
Pokračujte, ak je všetko v poriadku: ak sa neobjaví žiadna reakcia, bez obáv používajte výrobok podľa určenia!
*Ak dôjde ku kontaktu s pokožkou: Niektorí pociťujú svrbenie a mravčenie, čo je normálne. Ak sa objaví začervenanie alebo opuch, okamžite si miesto umyte a prestaňte ho používať.
To znamená, že pre všeobecné použitie DMSO (bez toho, aby som zachádzal do všetkých nuáns a ďalších podrobností) odporúčam nasledovné:
Začnite s 30 až 50% DMSO a uvidíte, ako ho budete znášať.
Ak nemáte problém, zvýšte ho na 70%.
Nad 70% ho zvyšujte len vtedy, ak ste si istí, že patríte k ľuďom, ktorým nevadí 100 %, alebo ho používate na špecifické použitie, ktoré môže odôvodniť vyššiu koncentráciu (napr. kolagénová kontraktúra, jazva, vnútorné zrasty alebo akútna mŕtvica).
Kým si nebudete istí s lokálnym používaním, nezačínajte s vnútorným užívaním, a aj to len v prípade, že si myslíte, že je to nevyhnutné.
Pri perorálnom dávkovaní začnite s čajovou lyžičkou 70% alebo 100% DMSO rozmiešanou v pohári vody (môžete tiež chcieť džús alebo mlieko, aby ste eliminovali pachuť DMSO).
Ak s tým máte problémy, znížte dávku na pol čajovej lyžičky a potom na štvrť čajovej lyžičky.
V opačnom prípade zostaňte pri čajovej lyžičke aspoň tri dni a potom, ak si myslíte, že potrebujete silnejší účinok, prejdite na 2 čajové lyžičky.
Viac ako 3 čajové lyžičky v pohári vody sú nadmerné a v tomto bode je lepšie rozdeliť dávku na celý deň.
Pri lokálnom aj perorálnom DMSO ľudia vo všeobecnosti zisťujú, že s pribúdajúcim časom sa ich tolerancia naň zlepšuje. Naopak, ak sa používa príliš často, môže sa vyvinúť tolerancia, preto sa zvyčajne odporúča vynechať jeho použitie 1–2 dni v týždni.
Poznámka: podrobnejšie pokyny na perorálne (a intravenózne) použitie DMSO nájdete tu, zatiaľ čo podrobnejšie pokyny na lokálne použitie nájdete tu.
Pokiaľ ide o používané koncentrácie, vo všeobecnosti odporúčam kupovať 70% DMSO, pretože ľudia naň zriedkavo reagujú (napr. výrobca DMSO mal pocit, že ide o koncentráciu, ktorá má najlepšiu rovnováhu medzi bezpečnosťou a účinnosťou). Na vhodné dávkovanie nie sú potrebné žiadne významné výpočty (napr. môžete ho aplikovať lokálne tak, ako je, alebo ho zmiešať s rovnakým dielom čistenej vody, aby ste dosiahli približne 35%). To všetko však môžete urobiť aj so 100 % DMSO (napr. zriediť ho na približne 50% namiesto 35% zmiešaním s rovnakými dielmi čistenej vody alebo na približne 33 % zmiešaním s dvoma dielmi čistenej vody). Napokon, niektoré časti tela, najmä tvár, bývajú citlivejšie na vyššie koncentrácie DMSO, takže v týchto oblastiach by ste mali začať s nižšími koncentráciami.
Okrem toho je pri dávkovaní DMSO ošemetné to, že váži o niečo viac ako voda (1 ml DMSO je 1,1004 gramu). Keďže existuje pomerne široký rozsah znášanlivosti DMSO, obišiel som tu tento problém tým, že som ho považoval za látku s rovnakou hustotou ako voda a navrhol som o niečo nižšiu perorálnu dávku.
Poznámka: keď sa DMSO užíva ústami, celková koncentrácia by sa mala vždy udržiavať na 20% alebo menej a v ideálnom prípade by sa mal užívať pomaly po jedle.
Pri lokálnej aplikácii DMSO existujú dve možnosti. Prvou je použitie tekutiny, ktorú priamo nanesiete (napr. ja rád používam prírodné štetce na vlasy, ktorými ho nanášam, ale niekedy, keď je to potrebné, do neho len namočím prst a potom ho rozotriem na cieľovú oblasť). Druhou možnosťou je použiť gél, ktorý sa vmasíruje do pokožky.
Pri aplikácii DMSO na telo je dôležité, aby ste si miesto, na ktoré sa bude aplikovať, vopred očistili a aby DMSO zaschol skôr, ako s ním prídete do kontaktu. DMSO totiž vtiahne veci na povrchu pokožky do tela, a ak je na pokožke toxická chemikália, vtiahne ju do tela. Je to veľmi zriedkavé, ale sú známe prípady, keď sa to stalo a jednotlivcovi to ublížilo.
Osobne dávam prednosť tekutinám, pretože je pri nich jednoduchšie kontrolovať celkovú dávku, do tela sa dostane viac a tekutý DMSO býva menej dráždivý. Napriek tomu majú gély tú výhodu, že sa z nich DMSO do tela uvoľňuje nepretržite počas dlhšieho obdobia a ich aplikácia je oveľa jednoduchšia. Z tohto dôvodu je to, ktorý z nich použijete, do veľkej miery otázkou osobných preferencií.
Vo väčšine prípadov, ak vás nejaká oblasť trápi, je lepšie aplikovať DMSO na túto oblasť (za predpokladu, že nejde o otvorenú ranu), ale ak sa problém pociťuje systémovo, možno budete musieť užívať aj perorálne DMSO.
Poznámka: pri mnohých tu opísaných stavoch (napr. intersticiálna cystitída), hoci sa DMSO primárne podával cez katétre, ktoré ho vyprázdňovali do močového mechúra, mnohí lekári zistili, že je rovnako účinný aj pri perorálnom užívaní (a nebolo potrebné vystavovať pacientov zavedeniu katétra, pretože boli už tak podráždení, že by to nezvládli).
Záver
Dúfam, že ste ocenili tento doterajší seriál. Dal som si s ním veľa práce a na základe všetkých správ, s ktorými sa stretávam (od čitateľov aj kolegov), sa zdá, že robí pre svet oveľa viac, než som kedy očakával, že by mohol. Našťastie (pre mňa) sme konečne za polovicou.
Pre tých z vás, ktorých to zaujíma, zvyšné časti tohto seriálu budú:
Ako sa DMSO dá použiť pri náročných ochoreniach kože a súvisiacich problémoch, ako je vypadávanie vlasov.
Ako DMSO mení liečbu rakoviny a infekčných ochorení.
Ako sa DMSO môže miešať s rôznymi inými liečivami.
Súhrn všetkých čitateľských ohlasov na DMSO, ktoré som dostal.
Súhrn celej tejto série.
Ak sa Vám tento preklad páčil a viete o niekom, koho by mohol zaujať, s kľudným svedomím ho prepošlite komukoľvek vo svojom zozname spriaznených duší…Úprimne ďakujem každému z vás za to, že ste ma pri písaní tohto materiálu podporili, pomohli mi podeliť sa o tieto informácie s tými, ktorí z nich môžu mať najväčší úžitok, a že ste pomohli vytvoriť novú politickú klímu, do ktorej kráčame a ktorá konečne umožní mať zdravý zdravotnícky systém!
