BIDENOVO POSLEDNÉ HURÁ PROTI RUSKU A PUTINOVI
Seymour Hersh, 26. novembra 2024
Stupňujúca sa frustrácia odchádzajúceho prezidenta bez reálnej moci
Ruský prezident Vladimir Putin sa stretáva s vojenskými veliteľmi v Moskve 22. novembra
Na začiatku satirickej novely Nathanaela Westa Slečna Samotárka z roku 1933 je scéna, ktorá zaváňa depresiou, zúfalstvom a genialitou. Ťažko na ňu zabudnúť. Hlavným hrdinom je zamilovaný stĺpčekár s radami pre noviny v New Yorku, ktorý dostane list od dospievajúceho dievčaťa , ktoré o sebe píše, že má predpoklady na krásu, má štíhlu postavu, o ktorej mnohí básnia, ale trpko poznamenáva, že nikdy nemala rande. Pýta sa, či je to preto, že nemá nos?
Na túto scénu som si spomenul tento týždeň, keď som uvažoval o zatrpknutosti prezidenta Joea Bidena, ktorý sa zdá byť plný nevôle, pretože skupina veľkopodnikateľov Demokratickej strany, vedomá si toho, že zlyháva, ho prinútila vzdať sa plánovanej kampane za znovuzvolenie a prenechať boj proti Donaldovi Trumpovi viceprezidentke Kamale Harrisovej, a o to väčšej nevôle, že sa jej nepodarilo poraziť Trumpa tak ako Bidenovi v roku 2020.
Prezident už nehovorí o svojej neúspešnej politike na Blízkom východe, hoci americké bomby a ďalšie zbrane stále prúdia do Izraela a sú smrtiaco používané. Biden sa teraz snaží zastaviť straty vo vojne Ukrajiny s Ruskom. Pred týždňom dal ukrajinskej vláde na čele s prezidentom Volodymyrom Zelenským povolenie na odpálenie dlho zadržiavanej modernej americkej balistickej rakety schopnej zasiahnuť ciele vo vzdialenosti 350 km vo vnútri Ruska. O niekoľko dní neskôr sa rozhodol poskytnúť Ukrajine nášľapné míny schopné zmrzačiť a zabiť všetkých, ktorým skrížia cestu, mladých aj starých, priateľov aj nepriateľov.
Povedali mi, že strategické dôsledky prezidentovej eskalácie – Biden aj ruský prezident Vladimir Putin majú na dosah ruky jadrové bomby – neboli v Pentagóne úplne analyzované a že niektoré dôležité úrady, ktoré určite mali na eskaláciu odlišné názory, nepožiadali o vyjadrenie. Putin reagoval eskaláciou, keď na oplátku vystrelil na Ukrajinu balistickú raketu s jadrovými hlavicami a v prejave povedal, že to, čo bolo regionálnym konfliktom, „teraz nadobudlo prvky globálneho charakteru“. Denník New York Times poznamenal, že táto reakcia „mala v Kyjeve a na Západe vyvolať strach“.
Putinovo výslovné varovanie prišlo deň po Bidenovom rozhodnutí povoliť použitie amerických protipechotných mín v snahe spomaliť ruský postup v regióne Donbasu. Washington ani Moskva nie sú signatármi medzinárodnej zmluvy o zákaze mín, ktorú podpísalo 164 zmluvných strán, ale Bidenovo rozhodnutie o nasadení tejto zbrane bolo široko kritizované medzinárodnými ľudskoprávnymi skupinami
Medzitým ruská armáda, ktorej frontové jednotky sú vyčerpané, pokračuje v postupe proti svojmu ešte slabšie vyzbrojenému a nedostatočne vybavenému nepriateľovi. Úspešný prienik Ukrajiny do Kurska, dejiska dramatickej porážky Nemecka v druhej svetovej vojne, je teraz predmetom brutálneho ruského protiútoku s obrovskými ukrajinskými stratami na ľuďoch a vybavení. Dlhodobá prognóza pre ukrajinskú armádu je naďalej hrozivá.
Prečo Putin, očividne nahnevaný Bidenovou ochotou nechať Zelenského odpaľovať rakety na ruské ciele, uprostred jeho verejných rečí o tom, že teraz je vo vojne s NATO, nepristúpil k tomu, aby sa vrhol na oslabenú ukrajinskú armádu a hlavné mesto Kyjev?
Odpoveďou by mohli byť správy od Donalda Trumpa, možno sprostredkované cez blízkeho spolupracovníka, ktorý od svojho zvolenia nominuje najneskúsenejší a politicky najradikálnejší kabinet v americkej histórii. Trump často na verejnosti zdôrazňuje, že Amerika počas jeho prvého prezidentského obdobia, ktoré sa skončilo v januári 2021, nebola vo vojne, pričom pohodlne zabúda na vtedy prebiehajúcu okupáciu Afganistanu, ako aj na vojenské operácie USA v iných krajinách. Dôsledne podporuje Izrael a je absolútnym zástancom súčasnej izraelskej vojny proti Hamasu, ktorá sa zmenila na kruté útoky na obyvateľstvo Gazy. Všetci jeho doterajší zahraničnopolitickí nominanti sú horlivo oddaní Izraelu a bezvýhradne podporujú jeho prebiehajúcu vojnu.
Rusko je iná vec. Trump sa v septembrovej debate s Kamalou Harrisovou presne vyjadril o vojne medzi Ukrajinou a Ruskom. A to, čo vtedy povedal, sa zhoduje s tým, čo počúvam teraz vo svojich správach.
„Keby som bol prezidentom,“ povedal Trump, „vojna by sa nikdy nezačala… Poznám Putina veľmi dobre. On by to nikdy neurobil ... nešiel by na Ukrajinu a nezabil milióny ľudí… Dosiahnem, aby sa vojna s Ruskom a Ukrajinou skončila.“ A dodal: „Ak budem zvolený za prezidenta, urobím to ešte skôr, ako sa stanem prezidentom… Je to vojna, ktorá sa musí vyriešiť.“
Jeden z moderátorov položil otázku v štýle "a mám ťa!" priamo z čias studenej vojny: „Chcete, aby Ukrajina túto vojnu vyhrala?“ Bola to otázka, na ktorú by viceprezident musel odpovedať áno. Trump tak neurobil. „Chcem, aby sa vojna zastavila,“ povedal. „Chcem zachrániť životy, ktoré sú zbytočne... premrhané v miliónoch.“ O chvíľu neskôr dodal o Putinovi: „Má niečo, čo iní ľudia nemajú: jadrové zbrane.“
Trumpove počty obetí možno neboli správne, ale jeho dôslednosť, najmä keď bol pod tlakom, zvyšuje dôveryhodnosť toho, čo som sa dozvedel v posledných týždňoch: že medzi neformálnymi poradcami Trumpa a Putina a ich tímami sa debatovalo, diskutovalo a dokonca sa predbežne načrtla dohoda o mechanizmoch ukončenia vojny. Jeden Američan mi povedal, že „linky sú otvorené“ medzi tými, ktorí zastupujú oboch mužov, pričom boli zaslané a prijaté určité neurčité „záruky“.
Experti tu vo Washingtone, ktorí sú oboznámení s ruskými politickými záležitosťami, mi tiež povedali, že Putin sa nechce dohodnúť so Zelenským, „kým nebude dobrý a pripravený“ – čo znamená, že sa chystá počkať, kým sa rozohrá v súčasnosti veľmi úspešná ruská vlna zameraná na Doneck a Kursk. Hovorí sa, že v Moskve panujú obavy z rozsiahlej spravodajskej a operačnej činnosti „zostávajúcich síl“ na Ukrajine, o ktorej sa predpokladá, že ju organizujú americké a britské agentúry.
To, čo sa teraz deje, ako mi povedal jeden americký expert, je pokus zmeniť dlhodobú americkú podporu zadržiavania, ktorej príkladom je inštinktívne pohŕdanie Bidenovej administratívy vládami Ruska a Číny, ktoré poznačilo prvé stretnutia s každou z nich v roku 2021. Čínska delegácia na stretnutí na Aljaške začiatkom toho roka verejne odišla od ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena po tom, ako ho a jeho delegáciu obvinila z pokusu zasahovať do vnútorných záležitostí Číny. Biden bol počas celého svojho verejného života pohŕdavým kritikom Putina, pričom ho v rôznych obdobiach nazýval „vojnovým zločincom“, „vražedným diktátorom“ a „čistým zločincom“. Na stretnutí s Putinom medzi štyrmi očami v Moskve v roku 2011 slávne vyhlásil, že sa mu pozrel do očí a povedal mu: „Myslím, že nemáš dušu.“ Putin podľa Bidena odpovedal: „Rozumieme si.“
To nie je stručná informácia pre Putina, bývalého agenta sovietskej rozviedky, ktorý je brutálny voči svojim politickým oponentom a vedie vládu, ktorá rýchlo posiela zahraničných novinárov do väzenia. Mnohí členovia americkej spravodajskej komunity ho zároveň považujú za kompetentného a informovaného vodcu. Trumpovým programom, ako mi povedali, je nájsť spôsob, ako po nástupe do funkcie nebyť prenasledovaný obavami z kontaktov s tými, ktorí nesúhlasia s americkou zahraničnou politikou. Z toho vyplýva myšlienka, že na začiatok bude viac spolupracovať pri rokovaniach medzi vojenskými stranami. Jeden Američan mi povedal, že „realita nad politikou a história nad titulkami“ by boli sviežim spôsobom, ako ukončiť vražednú vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou.
Ak sa Vám tento preklad páčil a viete o niekom, koho by mohol zaujať, s kľudným svedomím ho prepošlite komukoľvek vo svojom zozname spriaznených duší…Takáto taktika krízu v Izraeli, Gaze a na Západnom brehu nevyrieši, ale musí existovať lepší prístup ako poklonkovanie izraelskej náboženskej pravici a Benjaminovi Netanjahuovi. To bude skúškou pre budúceho prezidenta, ktorého výber na posty vo vláde vyvolal v oficiálnom Washingtone a tlači rozruch. Ukončenie vojny medzi Ukrajinou a Ruskom bude začiatkom. Joe Biden to v žiadnom prípade nedokázal urobiť bez toho, aby sa neprelialo oveľa viac krvi.