Ľudia hovoria a pravda vyjde najavo!
MATHEW ALDRED, 23. septembra 2023
Neil Oliver o návrhu zákona o online bezpečnosti
PREPIS:
Nastal čas, aby tí, ktorí majú svoje upotené päste vbábkach z ponožiek, tých dutých veciach, ktorým máme veriť, že riadia šou, lovili ryby alebo pripravovali návnadu. Buď títo bábkoherci trochu podrastú a nechajú svoje bábky raz a navždy vypovedať, že teraz žijeme v diktatúre, kde už neplatia také príjemné veci ako sloboda slova, spravodlivý proces a rovnosť pred zákonom, alebo prijmú to, čo mnohí tušia: že nemajú potrebnú odvahu pozrieť sa nám do očí a povedať nám, čo majú naozaj na mysli. Takže sa stiahnite – ako sa hovorí, je to voľba.
Zatiaľ čo títo Bábkovodiči zahmlievajú, rozptyľujú a odvádzajú pozornosť, pričom si vo svojich zlodušských brlohoch v štýle filmov o Jamesovi Bandovi leštia fantázie, pre nás ostatných, pre tých, ktorým záleží na slobode slova, prezumpcii neviny a podobne, už dávno nastal čas hovoriť nahlas a úprimne bez strachu z následkov o tom, na čom nám všetkým záleží. Pretože pravda je taká, že nahlas a úprimne hovoríme čoraz menej.
Stále nehovoríme o všetkých škodách spôsobených našim deťom kvôli covidu a lockdownom a ostatným nezmyslom. Nehovoríme o tých, ktorí zostali mŕtvi alebo poškodení v dôsledku produktov pretláčaných ako "vakcíny". Nehovoríme o stovkách nadbytočných úmrtí každý deň, mesiac po mesiaci, o mladých a starých ľuďoch, ktorí sú teraz chorí a umierajú, zomierajú na všetky možné choroby, pretože príliš veľa ľudí nechce ani len pomyslieť na to, čo vo svojom srdci vedia.
Nehovoríme o prívale peňazí daňových poplatníkov, ktoré sa valia na Ukrajinu a na bankové účty vojnových magnátov a oligarchov a všetkých medzinárodných darebákov súčasnosti. Nehovoríme o tom preto, lebo ľudia majú strach z mien, do ktorých im budú nadávať, a z opatrení, ktoré by mohli byť proti nim prijaté, ak spochybnia naratív, ktorý obohacuje niekoľkých a vedie k zabíjaniu státisícov ľudí.
Nehovoríme ani o očividnom zhabaní a vymazaní slobody, o zavádzaní stále väčšieho dohľadu. Nehovoríme o tom, ako v parlamente metastázoval takzvaný zákon o online bezpečnosti, legislatíva, ktorá oprávňuje Offcom a Tech Moguls diktovať, čo sa smie alebo nesmie zverejňovať online. Musíme byť zaškatuľkovaní, digitálne ruky nám zatvoria ústa.
Medzi prehnanými právomocami v návrhu zákona je aj právomoc vlády nútiť spoločnosti, aby im poskytli tajné zadné dvierka do šifrovaných konverzácií, takže je koniec súkromia a vláda a jej malí čarodejníci môžu skúšať, čo sa im zachce, bez ohľadu na súhlas.
Pamätajte, že za nič z toho sme nehlasovali, ani za slovo. Návrh zákona o bezpečnosti online je chartou pre odpočúvanie, odpočúvanie so zlým úmyslom, snorenie establishmentu do ďalšieho súkromného miesta, koniec súkromných rozhovorov vôbec.
Nie prvýkrát sa pýtam, kto si títo ľudia myslia, že sú? Môže byť len náhoda, že kým návrh zákona prechádzal parlamentom, poslankyňa Caroline Dinenageová sa rozhodla využiť právomoci vlády, ktorú zastupuje, aby sa pokúsila zadusiť živobytie jednotlivca? Mali by sme nahlas hovoriť o tom, že je vydatá za niekoho vysokopostaveného v 77. brigáde*, vojenskom krídle propagandistickej vojny, ktorá sa stále vedie proti verejnosti platiacej dane, a ktorej úlohou je kontrolovať naratív.
*77. brigáda je formácia britskej armády, ktorá vznikla v januári 2015 premenovaním skupiny Security Assistance Group, ktorá bola vytvorená v rámci koncepcie Army 2020. Sídli v Denison Barracks v Hermitage, Berkshire a začala fungovať v apríli 2015. 77. brigáda je zmiešaná jednotka pravidelných vojakov a záložníkov so špecializovanými schopnosťami na boj proti novým formám vojny v informačnom prostredí na obranu Spojeného kráľovstva a jeho zámorských území.
Nie sú to len úrady alebo 77. brigáda, kto robí sledovanie a usiluje sa o umlčanie v rámci cenzúry. Ich cieľom je vyvolať rozdelenie, aby sa čoraz viac občanov nechalo oklamať a robilo za štát špinavú prácu. Čoraz viac ľudí sleduje svojich susedov, digitálne sieťové záclony drnčia v nádeji, že nájdu niečo, čo môžu použiť na to, aby ublížili, rovnako často ľuďom, ktorých nikdy nestretli a ani nepoznajú. Úrady úmyselne vyzbrojujú a podporujú dav, a to sa nikdy neskončí dobre, ako ukazuje história. Mnohí sa tešia z upálenia čarodejníc, robili to v Saleme v Massachusetts v 17. storočí a robia to aj v Británii v 21. storočí.
Ako sa ukázalo, ako sa vždy ukáže, nehovoríme ani o energetickom zákone, ktorý poslanci schválili tento mesiac obrovskou väčšinou a ktorý oprávňuje štát vykopnúť vám dvere*, ak sa nepodriadite každému diktátu Zelenej agendy a Net Zero a zvyšku samovraždy, ktorú v našom mene napísali fanatici presadzujúci to, čo ja nazývam klimatický hoax.
*Návrh zákona o energetike, obsahuje ustanovenia o ukladaní pokút majiteľom domov, ktorí nedodržiavajú novo zavedené predpisy o energetickej hospodárnosti. Tieto sankcie zahŕňajú odňatie slobody až na jeden rok alebo pokuty vo výške 15,000 GBP. Cieľom vlády je posilniť úsilie zamerané na dosiahnutie čistej nuly tým, že orgánom poskytne možnosť zaviesť trestné činy a zvýšiť občianskoprávne sankcie. Jednotlivcom môže hroziť aj trestné stíhanie za poskytovanie "nepravdivých informácií" týkajúcich sa energetickej efektívnosti alebo za marenie činnosti orgánu presadzovania práva.
Legislatíva, ktorá ukladá prísnejšie tresty za zapálenie kachlí na drevo a za napadnutie cudzinca na ulici. Nehovoríme o tom, že príliš mocný parlament prejavuje očividné pohŕdanie ľuďmi, vami a mnou, ktorí ho platia a prisahal, že im bude slúžiť. Namiesto toho, aby sme hovorili a kričali, ako by sme mali robiť teraz, sme čoraz viac dusení prikrývkou mlčania utkanou zo strachu z dôsledkov vyjadrenia a prejavu. Tento strach je kľúčom, ktorý nás zamyká v inak neexistujúcej klietke.
Vidím, že o žiadnej z vecí, na ktorých záleží, nehovoríme dostatočne nahlas, a všetci vieme, že je to jednoducho zlé a bude to naša záhuba, ak nezmeníme svoje spôsoby. Vidím, že tí, ktorí majú autoritu a prijímajú tieto drakonické opatrenia, pracujú v mylnej domnienke, že sú múdrejší ako my všetci. Ja hovorím, že sú v skutočnosti hlúpi, alebo aspoň hlúpo chytrí, čím myslím ten smrteľný stav, ktorým trpia tí, čo si myslia, že sú chytrí, hoci v skutočnosti sú hlúpejší ako špina. Vidím, že priveľa tých, čo majú autoritu, je arogantných, a to najviac, a táto arogancia je slúžkou ignorancie. A v konečnom dôsledku, keď sa robí zúčtovanie, nevedia, čo to znamená byť človekom a žiť. Opäť hovorím, že nikdy nejde o to, čo hovoria. Online bezpečnosť sa predáva ako ochrana detí. Keby im alebo komukoľvek inému z autorít záležalo na deťoch v online svete alebo v reálnom svete, hovorili by o obchodovaní s deťmi. Zverejnili by zoznam Epsteinových klientov namiesto toho, aby hýbali nebom a zemou s cieľom zničiť toho či onoho jednotlivca.
Konali by v prípade nespočetných znásilnení a zneužívaní detí hore-dole každý deň v meste za mestom. Kde je, pýtam sa, rozhorčenie od steny k stene na titulnej strane v súvislosti s týmto a tisíckami ďalších hrôz? Obchodovanie s deťmi, a mám na mysli deti vrátane bábätiek a batoliat, deti sa kupujú a predávajú na celom svete do otroctva, na znásilňovanie. A čo nám namiesto toho, aby to odvysielali, ponúkajú mainstreamové médiá? Iba ďalšie nevkusné predstavenie, chlieb a cirkusy od služobníkov štátu. Namiesto toho, aby odhaľovali plošné krivdy sveta, musíme pregĺgať, aby sa nám nedvíhal žalúdok, ako sa predháňajú a chvália silou investigatívnej žurnalistiky v súvislosti s choreografiou ničenia jedného po troch rokoch sedenia na rukách a platoch za kalamitné výluky, ničenie práv a ostatné.
Ešte nikdy v oblasti ľudských konfliktov sa toľko očí nezatváralo pred utrpením detí. Nazvime zákon o online bezpečnosti tým, čím v skutočnosti je, na čo v skutočnosti slúži, nie viac a nie menej ako regulátor hlasitosti, ktorý umožňuje úradom stíšiť až do úplného utlmenia hlasy, ktoré nechcú, aby niekto počul. Ak mám na chvíľu hovoriť za seba, viem, že každý môj krok na sociálnych sieťach je sledovaný v nádeji, že sa naň použije zbraň. Stále sa neobťažujem kontrolovať, čo ostatní ľudia sledujú, o čom klikajú na tlačidlá lajkovania a prečo. Ale neznáme čísla ma sledujú nepretržite a v srdci majú len zlomyseľnosť a škodlivosť. V posledných rokoch sa títo záclonoví tweeteri postarali o to, že som sa rozlúčil s National Trust for Scotland, pre ktorý som bol prvým a jediným prezidentom, ktorý nebol aristokrat, s Combat Stress, charitatívnou organizáciou pre vojnových veteránov trpiacich posttraumatickou stresovou poruchou, pre ktorú som bol patrónom, od škótskeho denníka Sunday Times, pre ktorý som bol publicistom, od Asociácie strážcov majákov, pre ktorú som bol patrónom, od skupiny These Islands, ktorá vedie kampaň za to, aby Škótsko zostalo súčasťou Spojeného kráľovstva. Naposledy mi Kráľovská spoločnosť v Edinburghu oznámila, že moje názory sú nezlučiteľné s mojím členstvom. A hneď ako som si uvedomil, že chcú, aby si štipendisti mysleli a hovorili, čo im povedia, a že RSE je teda menej orgánom vedeckého bádania a viac okultným, pustil som ich ako horúci zemiak.
Umlčovanie a cenzúra sú všade. Minulý týždeň bol jeden môj dobrý priateľ suspendovaný z X, platformy sociálnych médií predtým známej ako Twitter, bez akéhokoľvek dôvodu, ktorý by mohol rozoznať. To, že spolu so mnou a Laurencom Foxom, ďalším dobrým priateľom, organizoval online diskusiu o tyranii a potrebe zmeny, že sa neskôr zapojil do debaty so zainteresovanými stranami o priamej demokracii a moci ľudu, mohlo, ale nemuselo zohrať svoju úlohu v tom, že ho vykázali. Vďaka online protestom jeho početných priaznivcov bol ešte v ten istý deň opäť uvedený do funkcie, akoby na dôkaz toho, čo sa dá ľahko dosiahnuť spoločným postupom ľudí.
Naše hlasy, ktoré používame na to, aby sme povedali pravdu, sú všetko, čo ktokoľvek z nás skutočne má. Viac ako čokoľvek iné, tieto práve uplynulé roky boli o tom, aby nás od seba oddelili, aby nás rozdelili. Všade, kde sa ľudia stretávali, bolo zatvorené. Ľudia boli vystrašení vo svojich domovoch. Teraz sa ukazuje, že online svet, do ktorého nás nahnali, je niečo iné, čo cítia potrebu uzavrieť. Toto nečakali, títo hlúpi chytráci. Ale ľudia hovoria a pravda vyjde najavo.
Ide o toto: toto je bod zlomu. Spojíme sa, každá farba pleti a vierovyznanie, podeľme sa o pravdu a povieme tým hlúpym chytrákom, kam majú ísť? Alebo navždy zatvoríme ústa a pôjdeme domov, aby sme boli sami? Teraz som za to, aby sme kričali. A ak ma má Dame Caroline na muške, môže adresovať list chlapíkovi z pobrežia* (mne) v Škótsku. Kráľovská pošta vie, kde bývam.