Poradca Svetového ekonomického fóra tvrdí, že planéta už nepotrebuje "drvivú väčšinu" obyvateľstva
Yuval Noah Harari navrhol ako potenciálny liek na ekonomicky "nepotrebných" ľudí vládne prerozdelenie bohatstva, a to nielen na národnej, ale aj na globálnej úrovni
LifeSiteNews, Emily Mangiaracina, 12. augusta 2022
(LifeSiteNews) - Popredný poradca Svetového ekonomického fóra (WEF) Yuval Noah Harari nedávno vyhlásil, že svet "nepotrebuje drvivú väčšinu" súčasnej populácie v dôsledku technologického pokroku.
Harari urobil toto odvážne vyhlásenie v rozhovore s Chrisom Andersonom, šéfom populárnej mediálnej skupiny TED, čím zopakoval predošlé predpovede o "zbytočnej triede nezamestnateľných" ľudí.
Harari naznačil, že na rozdiel od 20. storočia, keď "veľkými hrdinami" prevládajúcich príbehov politických systémov boli vždy "obyčajní ľudia", teraz v 21. storočí ľudia "už nie sú súčasťou príbehu budúcnosti". Namiesto toho ich podľa Harariho nahradila umelá inteligencia (AI) a vytlačila high-tech ekonomika.
Autor a prednášateľ predstavil Andersonovi "hypotézu", že úzkosť z toho, že v ekonomike budúcnosti budú vytlačení umelou inteligenciou a vysoko vzdelanou "technologickou" triedou, je čiastočne príčinou "rozčarovania a odporu voči liberálnemu poriadku" vo svete.
"Časť toho, čo sa môže [diať], je, že ľudia si uvedomujú – a správne si myslia, že 'budúcnosť ich nepotrebuje. ... Možno, ak budú milí, hodia im nejaké omrvinky, napríklad univerzálny základný príjem'. Ale z psychologického hľadiska je oveľa horšie cítiť, že ste zbytočný, ako cítiť, že ste vykorisťovaný," povedal Harari.
"Teraz sa rýchlo presuňme na začiatok 21. storočia, keď drvivú väčšinu obyvateľstva jednoducho nepotrebujeme," pokračoval Harari, "pretože budúcnosť je o vývoji stále sofistikovanejších technológií, ako je umelá inteligencia [a] bioinžinierstvo."
Harari dodal, že "tieto technológie budú čoraz viac robiť zbytočným všetko, čo ľudia ešte robia a čo je užitočné", a tak "umožnia nahradiť ľudí".
Hoci Andersonovi priznal, že technológie ako umelá inteligencia otvoria nové a "zaujímavejšie pracovné miesta", Harari tvrdí, že "nie je jasné, či ich bude môcť vykonávať veľa ľudí, pretože si budú vyžadovať vysokú kvalifikáciu a veľké vzdelanie".
Anderson tvrdohlavo navrhol spôsoby, ako by ľudia mohli – a navrhol, že by mali – naďalej zohrávať hodnotnú úlohu vo svetovej ekonomike alebo aspoň v spoločnosti.
"Takže opäť sa zúfalo snažím uplatniť nejaký nádejnejší pohľad na túto tému... mnohé z pracovných miest, ktoré sa vytláčajú, sú vlastne tak trochu nudné práce, ktoré nevyužívajú podstatu toho, čo je človek," povedal Anderson.
Ďalej poukázal na to, že "keď sa pozrieme späť, zistíme, že je nemálo vecí, ktoré treba urobiť", vrátane riešenia problému "miliónov osamelých ľudí na svete".
"Ľudia sú naozaj dobrí v tom, aby sa osamelí ľudia necítili osamelo, a to dokáže takmer každý," poznamenal Anderson. "Viete, komunity sú v neporiadku. V podstate každý, kto niekde žije, by mohol urobiť niečo pre to, aby sa komunita zlepšila. Mohol by natrieť plot alebo vykonať nejakú dobrovoľnícku službu, alebo čokoľvek iné."
Harari zasa tvrdil, že na to, aby sme "uznali činnosti, ako je budovanie komunity a výchova rodiny, za prácu, potrebujeme nový ekonomický a sociálny model".
Keď sa Anderson Harariho opýtal, či vidí "iné riešenie tohto problému ako" väčšie prerozdeľovanie daní vládou, Harari odpovedal: "To je tradičná úloha vlády. Keď trh nie je dostatočne efektívny pri prerozdeľovaní bohatstva, potom je to úloha vlády."
Harari zašiel až tak ďaleko, že navrhol, že bohatstvo by bolo potrebné prerozdeliť globálne, aby zo ziskov technologických spoločností v USA a Číne mohli profitovať ľudia v krajinách, ktoré sú v oblasti technológií menej vyspelé.
"Povedal by som, že najväčší problém zďaleka nie je na národnej úrovni. Je na globálnej úrovni," povedal Harari, ktorý dodal, že hoci si vie predstaviť prerozdelenie bohatstva od "technologických gigantov v Kalifornii" k "matkám v Pensylvánii", nevidí, že by sa toto bohatstvo prerozdeľovalo do "Hondurasu, Mexika alebo Brazílie".
Nakoniec Anderson poukázal na nezastupiteľnú úlohu ľudí a spýtal sa Harariho: "Existuje nejaký scenár, podľa ktorého by sme sa mohli do tohto príbehu celkom dôležitým spôsobom zapísať späť ako jediné veci vo vesmíre, o ktorých vieme, že sú skutočne schopné vecí, na ktorých vo vesmíre najviac záleží – t.j. lásky, radosti, tvorivosti, takého toho pocitu pokoja, o ktorom ste hovorili? … Technológia nám nemôže poradiť, čo sú veci najhlbšie v našom srdci. Nemali by sme jej to dovoliť, mali by sme si zachovať kontrolu, vlastne urobiť z našej technológie službu týmto veciam. A v istom zmysle vzťah medzi technológiou a nami – [technológia] by mala považovať vnímajúce veci za bohov, ktorí majú superschopnosti, o ktorých nič nevie. Nie? Je to smiešne?"
Harari sa priamo nezaoberal Andersonovým bodom, ale vybrúsil "otázku vnímania a vedomia" ako "najdôležitejšiu otázku v tomto ohľade" a "najväčšiu hádanku vedy".
Harariho vyhýbanie sa tejto otázke môže vyplývať z jeho menej transcendentného pohľadu na človeka, čo sa odráža v jeho vyhlásení, že "homo sapiens vládne svetu, pretože je jediným živočíchom, ktorý dokáže veriť vo veci, ktoré existujú výlučne v jeho vlastnej predstavivosti, ako sú bohovia, štáty, peniaze a ľudské práva", čo je nosná myšlienka jeho knihy "Sapiens: Stručná história ľudstva".
Táto myšlienka sa odráža aj v jeho slávnom tvrdení, že "by sme si mali zvyknúť na myšlienku, že už nie sme tajomné duše", ale "teraz sme hacknuteľné zvieratá".
Názor Harariho ako hlavného poradcu šéfa a zakladateľa WEF Klausa Schwaba, že na svete je teraz množstvo zbytočných ľudí, spolu s jeho otvoreným degradovaním ľudí ako rovnocenných zvieratám, vyvoláva otázku, či sú ciele WEF formované takýmto názorom, a ak áno, do akej miery.
WEF totiž pravdepodobne kladie do centra svojich priorít životné prostredie, a nie človeka ako takého. Spolupracuje so silne pro-potratovou a pro-kontracepčnou Organizáciou Spojených národov (OSN) a program WEF Veľký reset vyvolal obavy z vedľajších škôd na živobytí a blahobyte ľudí na celom svete.
Niektorí napríklad tvrdia, že WEF sa usiluje o predčasné vzdanie sa zdrojov fosílnych palív v prospech zelených, ale drahých a nespoľahlivých zdrojov energie takým spôsobom, že obmedzí celkovú spotrebu energie a poškodí celé ekonomiky prostredníctvom vlnového efektu.
Ďalším dôkazom takéhoto svetonázoru je podpora WEF pre COVID výluky, ktoré viedli k vlnám straty pracovných miest, masívnemu nárastu depresie, nárastu domáceho násilia a ďalším škodlivým účinkom. WEF v skutočnosti vyzval na prísnejšie lockdowny napriek takejto celosvetovej biede a chválil ich účinok na zníženie emisií skleníkových plynov a znečistenia.