Kultúrne nasmerovanie: Výroba kultúry a kontrakultúry
COMMON KNOWLEDGE EDINBURGH, 15. marca 2024
17. marca bude v Edinburghu Mark Devlin! Preskúmajte temnotu našich kultúrnych producentov. Mark začal hovoriť o temných silách, ktoré už desaťročia manipulujú hudobný priemysel. Mark je nezávislým a odvážnym hlasom za pravdu a ľudskú slobodu.
Karol Marx tvrdil, že subštruktúra ekonomických vzťahov vytvára nadstavbu. To zna-mená, že to, ako sa vyrábajú komodity, bude mať priamy vplyv na kultúru spoločnosti. Ekonomické vzťahy pána a otroka vytvoria špecifický typ "kultúrnej produkcie"; vzťah feudálneho poddaného k feudálnemu pánovi iný a interakcia medzi buržoáziou a pro-letariátom by bola produktívna pre iný typ. Ako ukáže budúca archeológia, vzácna ruč-ne vyrábaná, zdobená keramika starých Kréťanov spotrebovala oveľa viac ľudského času, umenia a úsilia ako masovo vyrábané, všadeprítomné nádoby, ktoré chrlí súčasná čínska výroba, roztrúsené po celom svete a hromadiace sa na skládkach. Obe sú však výsledkom jedinečných okolností hospodárskej organizácie v určitom období a mate-riálneho "pokroku".
V jeho opise výrobných vzťahov, ktoré sa vytvorili v priebehu dejín, družstevnú rov-nosť prvých ľudí nahradilo otroctvo, potom feudalizmus, potom kapitalizmus, čo všet-ko označuje éru nového komunistického systému, uspokojujúceho potreby a túžby všetkých. Cieľom diela Karola Marxa bolo jednoznačne uvedomiť si tento proces pre ľudstvo – tento cieľ bol jedným z jeho prvých protirečení.
Možno by bolo lepšie, keby sa vzhľadom na nesprávny výklad a nesprávne uplatnenie jeho myšlienok nikdy nepokúšal napomôcť procesu historického vývoja tým, že by ľu-ďom poskytol pomerne ucelenú, hoci flexibilnú ideológiu. Ak vývoju dejín pretínal cestu zložitý mechanizmus spoločenských vzťahov, ktorý žiadna ľudská myseľ alebo mysle neboli schopné uchopiť – ale vlastne naopak, boli v JEHO dosahu –, potom sa zdá, že z rozšíreného uvedomenia si tejto skutočnosti je len málo vypočítateľného úžitku. Je to podobné ako s predurčením kalvinizmu a vyvolenými: nemá zmysel to vedieť: a tí, ktorí si myslia, že to vedia, budú týmto poznaním pravdepodobne negatív-ne ovplyvnení.
Marxisti o tom hovoria ako o "subjektívnom faktore" – o schopnosti jednotlivca vlast-ným konaním sebavedome posúvať vpred revolúciu, avšak nie je jasné, ako môžu vní-manie a konanie uniknúť všeobjímajúcim, nepochopiteľným výrobným silám, ktoré poháňajú vpred motor dejín, ako to vysvetľuje Marx. Antonio Gramsci je pravdepodob-ne najznámejší z marxistov "vyrábajúcich utópie", ktorí analyzovali tento aspekt Mar-xovho myslenia. Jednou z kľúčových pák jeho teórie bola v dôsledku toho "revolúcia pred revolúciou": ľudstvo musí prejsť kultúrnou revolúciou, aby pochopilo nevyhnut-nosť a malo schopnosť uskutočniť sociálnu a hospodársku revolúciu.
Ako myšlienka má Gramsciho náhľad svoje opodstatnenie, napriek tomu však ešte viac odcudzil a zamenil, podobne ako Marx, veľmi jednoduchý stav vecí (ekonomické vykori-sťovanie) a možnosť zmeniť túto situáciu k lepšiemu, ak je to možné. Neomarxisti, ktorí pravdepodobne nikdy nečítali ani Marxa, ani Gramsciho, ani žiadneho iného marxistu – dávajú prednosť kanonickému dielu bojovníka za "sociálnu spravodlivosť" - sa snažia zmeniť kultúru na to, čo by podľa nich bolo ekonomicky spravodlivejším sta-vom vecí. Ako je to možné v kontexte marxistickej perspektívy, nie je jasné. Zrejme to nie je zrejmé ani ľuďom, ktorí to robia, keďže ich pokusy sa zvrhli na nízku politickú taktiku a kultúrnu vojnu? (Hoci, ak nič nemôže vystupovať s nevyhnutnosťou príčiny a následku progresívnych spoločenských vzťahov, ako to navrhuje Marx, potom to všet-ko aj tak prispieva ku konečnému cieľu; rovnako aj akákoľvek opozícia, rovnako by nič nerobenie atď.)
Karol Marx asi nikdy nepredpokladal, ako jeho dielo preberú a znetvoria tí, ktorí nesú jeho zástavu, či už o tom vedia, alebo len prevzali miš-maš jeho myšlienok povaľujú-cich sa na kultúrnom nábytku. Ak by sa Marx vrátil dnes, potom si možno predstaviť, že akýkoľvek jeho pokus objasniť svoje koncepcie by sa stretol s výkrikmi nepriateľ-stva a následne by ho ohnivé jazyky sociálnych médií upálili, zrušili a pravdepodobne aj zlikvidovali ako "nepriateľa ľudu", pretože to, čo je "marxistické", už dávno prekro-čilo ideové parametre jeho spisov. Máloktorý modrokošeláč, sociálna spravodlivosť, "marxistickí" ideológovia, ba ani jeho "konzervatívni" odsudzovatelia by neocenili jeho objasnenia. (Spomeňte si na Ježiša a kresťanstvo.)
Nie, pravdepodobne nikdy nepredpokladal prístupy svojich dedičov a pravdepodobne ani CIA. CIA sa od väčšiny marxistov líši tým, že oni, niektorí z nich určite, čítali Kar-la Marxa a pravdepodobne aj Gramsciho a sú celkom pripravení využiť ich koncepcie a následné marxistické poznatky na svoje vlastné ciele, ktorými sú zachovanie status quo, ďalšie využívanie zdrojov a, dovolím si tvrdiť, presadzovanie veci bio-technic-kého neo-feudalizmu, ktorý bude ekonomickým a sociálnym kastovným systémom. Spolu s ďalšími spravodajskými agentúrami sa rozprestierajú po celom svete a vyrá-bajú kultúrne produkty výlučne na to, aby zlákali, uväznili a zotročili mysle más, a to s dvoma cieľmi: zaslepiť ľudí pred ich vlastnými materiálnymi podmienkami a zabrániť a zničiť šancu na užitočnú revolúciu.
Nemusí to byť komunistická revolúcia. Môže to byť socialistická revolúcia. Mohla by to byť revolúcia voľného trhu. Mohla by to byť libertariánska revolúcia. Vedecká, so-ciálna alebo intelektuálna. Všetky ohrozujú status quo a ich želaný smer cesty k väčšej kontrole a pevnej hierarchii riadenia. (Bola by to pre privilegované triedy ideálna okol-nosť, keby ekonomické vzťahy, z ktorých majú prospech, boli úplne skryté kultúrou a jej produktmi, v ktorých pôsobia? Prostredie veľmi podobné stredoveku a forme inte-lektuálneho dusenia, ktoré uplatňovala cirkev).
Jeden z najpodivuhodnejších príkladov tohto typu zásahov do kultúrnej provincie opi-suje DJ a autor Mark Devlin v dekonštrukcii hudobného priemyslu a zapojenia štát-nych inštitúcií do jeho činnosti. Najvýraznejšie sa to prejavilo v jeho práci o Tavistoc-ku a skupine The Beatles. Pre ľudí, ktorí žili v tomto období, keď si mysleli, že stoja na okraji dejín a rodia sexuálnu revolúciu, po ktorej bude nevyhnutne nasledovať revolú-cia sociálna, je veľmi ťažké prijať, že konali úplne podľa predstáv a v súlade s predpis-mi sociálnych inžinierov tohto obdobia; najmä ak ide o skupinu a hudbu, ktorú milujú mnohí, ktorá je taká vplyvná a revolučná. A predsa, všetko to oslobodenie, jednoducho prelud!
Dave MacGowan, americký výskumník a autor, skúma rovnaké územie a pripája sa k podozrivo častým súvislostiam medzi rockovými rebelmi hudby šesťdesia-tych rokov, ako boli Joni Mitchellová, Frank Zappa a Jim Morrison, a armádou v určitej funkcii; náhodám, ktoré sa príliš opakujú na to, aby boli... náhodami.
Je pravdepodobné, že ak hnutie hippies nevytvorili, tak ho kultivovali a vo veľkom vypúšťali na obyvateľstvo ako nejaký vírus v laboratóriu (!). V spoločnosti už prav-depodobne existovali organické tendencie, štát ich však ako diabolský vedec odpo-zoroval, izoloval, umiestnil do karantény, kvantifikoval, kategorizoval a reprodukoval, pričom ich tvorivosť a originalitu podriadil vlastnému určiteľnému variantu.
Vlastnili aj protilátku: spätnú reakciu. V USA boli dôsledky skutočného liberalizmu a progresivizmu zdrvujúco zasiahnuté explóziou neuveriteľne ľudských zločinov v celej krajine, od Bostonského škrtiča cez Mansonovu rodinu až po Johna Gacyho – zločiny, ktorých skutočné fakty a justičné pochybenia poukazujú na oveľa silnejších aktérov než len na osamelých bláznov alebo odcudzených tínedžerov; a ktoré médiá sprostred-kúvajú s príšernými, oplzlými detailmi, pričom kľúčové podrobnosti vynechávajú a obyvateľstvo ich sleduje a číta s chorobnou, hypnotizujúcou fascináciou.
Táto výroba hrôzy a ľudskej degradácie sa v USA ešte viac spolitizovala rozhodnutím Najvyššieho súdu zrušiť trest smrti, čo umožnilo prepustenie zatvrdnutých vrahov priamo z cely smrti do spoločnosti, kde nevyhnutne zabíjali znova, často viackrát, čo ešte viac zvýšilo hrôzu a pocit rozkladu v celých Spojených štátoch. Toto úmyselné zlyhanie zdravého rozumu pôsobilo ako katalyzátor výbušnej chemickej zmesi stra-chu, rozhorčenia, vykoľajenia, bezmocnosti, neistoty a pomsty, ktorá vírila okolo spoločenského poriadku. Netrvalo dlho a "konzervatívci" boli opäť pri moci, rozbíjali robotnícke hnutia a zasahovali za "demokraciu" a rez po celom svete.
Ovládali kultúru, riadili kontrakultúru, iniciovali a riadili odvetu. Dialo sa to vtedy, de-je sa to aj teraz. Akokoľvek môže byť niekedy skľučujúce, keď objavíme nové príklady klamstva, je dôležité, aby si ľudia v hnutí za slobodu uvedomovali takéto fakty. Tí, kto-rí vládnu, vynakladajú veľa peňazí a času na monitorovanie spoločenských trendov, aby zistili, ktoré semeno bude rásť a ktoré nie, aby mohli usmerniť jeho rast spôsobom a smerom, akým si želajú, aby sa vyvíjal. Neostýchajú sa implantovať svoje vlastné sa-denice do úrodnej pôdy akéhokoľvek kultúrneho hnutia a obzvlášť neváhajú prerezá-vať alebo vytrhávať tie rastliny, ktoré neslúžia ich cieľom. Ako vždy, uvedomenie si rozsahu, v akom sa táto práca vykonávala a vykonáva, je rozhodujúce na to, aby sme sa stali menej náchylní na manipuláciu. Pokiaľ to dokáže každý jednotlivec, zníži sa jeho poddajnosť v budúcnosti.